Historik Zubov: Putin pričuchol k nacistickej ideológii pri pive počas svojej služby v NDR
Churchillovo nie považujem za najdôležitejší politický verdikt 20. storočia, vraví v rozhovore pre český Deník N ruský historik Andrej Zubov.
Generál Vlasov je mu ako osobnosť nesympatický. Prezidenta Putina zase považuje skôr za neonacistu než za stalinistu.
Historik Andrej Zubov, profesor Moskovskej štátnej univerzity medzinárodných vzťahov (MGIMO), odkiaľ ho vyhodili za prílišnú prostorekosť, má pri pohľade na dejiny Ruska jasno – treba ich pravdivo obnažovať za každú cenu. Aj keď je to obnažovanie zločinov vlastných predkov niekedy veľmi bolestivé. A občas dokonca nebezpečné. Aj za to, že sa nebojí boriť mýty a tabu o ruských dejinách, získal čestný doktorát na Masarykovej univerzite v Brne.
V Rusku vám k čestnému doktorátu ani zďaleka neblahoželali všetci. Máte množstvo odporcov aj medzi odbornou verejnosťou. Tvrdia o vás napríklad, že vlastne ani nie ste historik, a už vôbec nie expert na dejiny 20. storočia, o ktorých ste napísali knihu, ktorú niektorí vaši ruskí kolegovia tak kritizovali.
Som historik. Moja diplomová práca je skutočne na tému parlamentarizmus Thajska. No ale prečo! Keď som sa v roku 1968 hlásil na MGIMO, prestížnu vysokú školu v ZSSR, chýbalo mi pri prijímačkách pol bodu. Stal som sa náhradníkom. Na zaujímavé európske jazyky ma potom už nepustili, takže som si nakoniec zvolil thajčinu – veľmi zložitý jazyk, ktorý vyžaduje hudobný sluch, a ten nemám. Tých ich päť tónov som nikdy nepočul. Ale naučil som sa dobre čítať. Keď som si vyberal tému diplomovej práce, za každú cenu som sa chcel vyhnúť triednym bojom, marxizmu, leninizmu, a tak som siahol po vývoji Thajska od 18. storočia. Bol to môj únikový manéver pred sovietskym výkladom histórie.
A unikli ste?
Bol sme tvrdo presvedčený, že nevstúpim do komunistickej strany, takže som ani nepomyslel na kariéru diplomata, na čo ma však MGIMO pripravovalo. Asi aj vďaka vašej pražskej jari som sa stal zarytým antikomunistom. Mojím cieľom bol nejaký tichý akademický inštitút. Niežeby som bol odhodlaný bojovať na barikádach, to teda nie…
Skôr pasívna rezistencia?
Presne tak. To je v takýchto situáciách postoj nepríliš statočných, ale slušných ľudí.
V tom vám rozumie väčšina Čechov…
Áno, vy sa vzťahom k barikádam odlišujete od svojich severných susedov Poliakov. To je kolosálny rozdiel. Kultúrne ste si takí blízki, ale mentalitou nie. Poliaci sa vždy snažili bojovať za svoju slobodu, proti Rusom, proti Nemcom, proti všetkým. Česi si naopak zvykli, že patria do veľkých celkov, povedzme impérií. Poliaci tak zostali jediným slovanským národom, ktorý nikdy nikto úplne neovládol.
Sú vám preto bojovní Poliaci sympatickejší ako my?
Tak to vôbec nevnímam. Ide o kultúrny fakt. O ňom niet sporu, ale o sympatiách by som nehovoril.
Na stránkach MGIMO sa o autoroch okrem iného píše: „Výsledkom ich práce je absolútne zdeformovanie ruskej histórie minulého storočia… Z antisovietizmu, ktorý je v princípe ospravedlniteľný, sa prirodzenou cestou stala na jednej strane rusofóbia a na druhej strane falzifikácia histórie. Teda v honbe za očiernením všetkého sovietskeho sa prejavila bazálna neúcta k ruskému národu a pri pokusoch dokázať, že všetko, čo bolo za boľševikov, bolo zlé, sa prejavila banálna neznalosť histórie.“
Mimoriadne pohoršenie vedenia MGIMO vyvolala kapitola o Veľkej vlasteneckej vojne. „Je obzvlášť prekvapujúce, že ju autori nenazývajú Veľkou vlasteneckou, ale hovorí o nej ako o sovietsko-nacistickej vojne…“
„Myslím si, že podobné knihy by sa nemali v Ruskej federácii vydávať a také podobné pseudohistorické práce majú svoje miesto na smetisku. Ľudia, ktorí sú pod touto knihou podpísaní, si z môjho pohľadu nezaslúžia titul historici. Nie sú to historici, ale negramotní falzifikátori.“
Rusko v stopách Zlatej hordy
Bolo možné za ZSSR nehľadieť napravo-naľavo a zaoberať sa iba vedou?
Vnímal som, čo sa okolo mňa deje, nechcel som ale svoj život obetovať boju s totalitou. Upratal som sa do Inštitútu východných štúdií a žil si celkom slobodne. Nechcel som klamať, pretože klamstvo je návykové – lož je duchovný alkoholizmus. Tak, ako vám po vodke tvrdne pečeň, opakovaným klamaním prichádzate o svedomie a vaša osobnosť sa deformuje. Jediná šanca je byť hlúpym, potom ľahko uveríte v
