Stovky odvážnych Slovákov sa snažili pomôcť, kým väčšina obyvateľov sa ticho prizerala vraždeniu
Odvážni Slováci, čo zachraňovali Židov.
Druhý januárový deň roku 1951 sa pred bratislavský súd postavili dvaja rímsko- a jeden gréckokatolícky biskup obvinení z velezrady a protištátnej činnosti. O necelé dva týždne – 15. januára – súd vyniesol rozsudok: Ján Vojtaššák „vyviazol“ s 24 rokmi, Michal Buzalka a Pavol Peter Gojdič dostali doživotie.
Prokuratúra im okrem úkladov proti novému zriadeniu kládla za vinu (a súd to uznal) aj to, že „nesú zodpovednosť za všetky ťažké obete na životoch slovenského ľudu“ a že „sú spoluzodpovední za všetky zločiny fašistov a ich prisluhovačov, spáchané na Slovensku“. Napríklad za vypálené obce, za nemecké vyrabovanie Slovenska na konci vojny či za vyvezenie 68-tisíc občanov do táborov smrti.
Ak by sa aj dalo odhliadnuť od toho, že šlo o jeden z dlhého radu zmanipulovaných procesov s vykonštruovanými obvineniami, zvlášť podlé to bolo voči jednému z obvinených. Kým spišský biskup Vojtaššák sa výrazne zaplietol do arizácie Baldovských kúpeľov, za čo si napriek svojmu neskoršiemu utrpeniu zaslúži morálne odsúdenie aj dnes, prešovský biskup Gojdič robil úplný opak toho, čo mu prokuratúra kládla za vinu.
