Denník N

Kto sú a kde sú slovenskí absolventi zahraničných univerzít?

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Zo štúdií nevracajú sa najmä deti vysokoškolsky vzdelaných rodičov a zväčšujú tak priestor na vertikálnu mobilitu v spoločnosti.

Autor je sociológ

Zdá sa, že verejná debata na Slovensku si je v niekoľkých veciach istá: sme svedkami exodu slovenských študentov do zahraničia, odchádzajú tí najlepší a na Slovensko sa nevracajú. Minister Juraj Draxler len nedávno predstavil granty, ktoré majú takýchto absolventov prilákať naspäť na Slovensko.

Prvá z týchto základných istôt obstojí aj v konfrontácii s realitou. Medzi krajinami OECD sú len dve krajiny – Luxembursko a Island – kde je podiel v zahraničí študujúcich študentov vyšší ako na Slovensku. Je to výsledok raketového nárastu počtu študujúcich v Českej republike po roku 1999 (keď dohoda ministrov školstva sprístupnila našincom bezplatné štúdium v Česku) a nárastu počtu študujúcich vo Veľkej Británii po roku 2004.

To, či platia aj ďalšie z týchto zdieľaných predstáv, sme sa spolu s Oľgou Gyárfášovou pokúsili zistiť výskumom Brain drain 2014. Na prelome rokov 2014 a 2015 sme zisťovali, kde žijú absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí absolvovali celé štúdium v zahraničí v roku 2012 alebo skôr.

Keďže sme nevedeli, koľkí z nich sú zastihnuteľní na Slovensku a koľkí žijú v zahraničí, použili sme „fintu“: na osudy absolventov zahraničného štúdia sme sa pýtali ich rodičov. Naša vzorka obsahovala dvesto rodičov z celého Slovenska, ktorých deti študovali a dokončili štúdium v zahraničí.

Výskum nebol reprezentatívny – nepoznáme totiž ani základné demografické charakteristiky absolventov štúdia v zahraničí – no z hľadiska počtov absolventov v jednotlivých krajinách sa naša vzorka slušne priblížila známym pomerom.

Poháňaní ambíciami

Náš výskum ukázal, že migrácia za štúdiom je mimoriadne koncentrovaná v prostredí študentov rodičov s vysokoškolským vzdelaním – traja zo štyroch mali vysokoškolsky vzdelaného aspoň jedného rodiča. A takmer polovica absolventov štúdia v zahraničí pochádzala z rodín, kde vysokoškolské vzdelanie mali obaja rodičia. Medzi študujúcimi na Slovensku je takýchto študentov len približne 15 percent.

Zaujímavé je, že vzdelanie rodičov nielen výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude študovať v zahraničí, ale spolurozhoduje aj o mieste štúdia. Kým až dve tretiny absolventov v destináciách ďalej na západ než u našich susedov mali oboch rodičov vysokoškolákov, medzi absolventmi štúdia v Českej republike to bola len niečo viac ako tretina. Zaujímavé však je, že z hľadiska prospechu a usilovnosti na strednej škole, tak ako nám ich sprostredkovali rodičia, neboli medzi týmito skupinami v zahraničí študujúcich žiadne rozdiely.

Podľa všetkého teda neplatí, že napríklad vo Veľkej Británii študujú šikovnejší študenti než v Česku. Platí však, že tam študujú častejšie tí, ktorých rodinné vzdelanostné zázemie generuje ambíciu študovať ďalej než „len“ v Česku. Opierajúc sa o toto zistenie, je pravdepodobné, že všeobecne do zahraničia neodchádzajú primárne tí najšikovnejší, ale tí najambicióznejší.

Samozrejme, platí, že obe skupiny sa značne prekrývajú a vysoké ambície generujú aj lepšie študijné výsledky. Podrobnejšiu analýzu by si zaslúžilo naše zistenie, že medzi príjmom rodiny a miestom štúdia nie je súvislosť. Príjem rodiny na rozdiel od vzdelania rodičov nevysvetľuje, kde dieťa v zahraničí študuje.

Mnohí sú späť

Podľa odhadu z nášho výskumu sú viac ako štyria z desiatich absolventov dva roky po absolvovaní zahraničného štúdia naspäť na Slovensku. Tento odhad celkom nepotvrdzuje nástojčivosť volania po zastavení exodu našich talentov.

Z pohľadu sociológa je však ešte zaujímavejšie zistenie, kto títo navrátilci sú. Platia dve súvislosti: častejšie sa na Slovensko vrátia tí absolventi, ktorých rodiny majú vyšší príjem. V ich prípade je možné, že relatívne menej oceňujú príjmový bonus, ktorý im zamestnanie v zahraničí môže poskytnúť.

Naopak – výrazne menej často sa na Slovensko vracajú deti z rodín s vysokoškolským vzdelaním rodičov, pričom sa zdá, že o niečo väčší vplyv tu má vzdelanie otca. Čím vzdelanejších rodičov dieťa má, tým je menej pravdepodobné, že sa po ukončení štúdia v zahraničí vráti na Slovensko.

50 dotovaných návratov a tisíce zadarmo

Z faktu, že ešte nikdy neštudovalo toľko slovenských študentov v zahraničí, a z odhadu, že približne štyria z desiatich sú naspäť, vyplýva banálna, no zatiaľ nediskutovaná skutočnosť: na Slovensku ešte nikdy nežilo toľko absolventov zahraničných univerzít ako v súčasnosti.

Z tohto pohľadu pripomína ministrova snaha dotiahnuť naspäť na Slovensko približne päťdesiat absolventov prestížnych zahraničných univerzít nosenie dreva do lesa. Každý rok sa totiž na Slovensko podľa všetkého vracajú stovky absolventov štúdia v zahraničí, vrátane tých z najprestížnejších univerzít. Takmer polovica našincov sa po štúdiu na Slovensko vracia teda len tak – mirnix-dirnix – bez navrhovaného desaťtisícového štipendia a niektorí dokonca aj bez ponuky nastúpiť na pozíciu ministra či štátneho tajomníka.

Otestovali sme tiež, že absolvovanie niektorej z top 150 univerzít v Šanghajskom rebríčku nemá vplyv na rozhodnutie zostať v zahraničí.

Na Slovensku teda už máme tisíce absolventov kvalitných zahraničných univerzít. Ak chceme, aby menili našu krajinu k lepšiemu, stačí ich zamestnať na miestach, kde to budú môcť robiť. Ak to má byť vo verejnom sektore, na univerzitách či v SAV, mali by sme sa zamyslieť, či tieto miesta vedia aspoň sčasti konkurovať ponukám, ktoré dostanú v súk­romnom sektore.

Súťaž o horné priečky bez tradičných favoritov

Dvojitá selekcia cez vzdelanie rodičov – prvýkrát pri voľbe štúdia v zahraničí, druhýkrát pri rozhodovaní o návrate – má za následok, že študentský brain drain, ktorý napriek vyššie povedanému, samozrejme, zažívame, sa dotýka predovšetkým detí z rodín s najvyšším vzdelaním – s najvyšším ľudským kapitálom na Slovensku. Týka sa teda presne tých detí, ktoré majú v každej spoločnosti lepšiu východiskovú pozíciu pri prenikaní na jej najvyššie priečky.

Títo ľudia študujú častejšie v zahraničí a častejšie tam aj zostávajú. A na Slovensku prenechávajú možnosti vyšplhať sa na vrchnejšie priečky slovenskej spoločenskej hierarchie pre – azda rovnako šikovných – potomkov rodín s o niečo nižším ľudským kapitálom. Na konkurz na tieto pozície sa mnohí z favoritov už neprihlásia. Ostali totiž v zahraničí napĺňať ambície, ktoré im dalo vzdelanostné zázemie ich rodiny na Slovensku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie