Nedeľná nekázeň: Najväčším víťazstvom života je prekonať svoje predsudky

Oslava života. Ježiš je živý. Chceme mať účasť na tomto živote, lebo aj keď sme telesne živí, ak je v nás smútok, predsa len je niečo v nás mŕtve. Každá forma sklamania, znechutenia, bolesti, nedocenenia je malou smrťou. Tento deň oslavy života sa chceme z vody života napiť aj my.

Zmŕtvychvstanie Ježiša bolo prekvapením pre celý fyzikálny, ale aj spirituálny svet. Išlo proti zákonom prírody, preto ostala prekvapená – ale veď život sa nikdy nedá ujarmiť smrťou a veľká láska vždy pritiahne aj veľký zázrak.

Aj my máme nárok na prekvapenie, keď do nášho života vstúpi láska, niekto, kto nás má rád – vtedy aj náš smútok, nedocenenie, neprijatia umierajú a naše ja vstáva z hrobu.

Najväčším víťazstvom života je prekonať svoje predsudky. To je skutočné zmŕtvychvstanie. Vystretie ruky ku všetkým ľuďom. Nie je to ľahké, aj Ježiš sa postupne učil, keď najprv vnímal spásu od Boha len pre svoj vyvolený židovský národ a až krok za krokom začal hlásať univerzalizmus spásy pre všetkých.

Kresťania tiež vedia byť niekedy uzavretí vo vlastnom svete, kde im je dobre, ale mali by sme vyjsť zo svojho hrobu na svetlo. Zažiť silu zmŕtvychvstania a nehladkať si len „vlastné bruško“, že stojíme na tej „správnej strane“. Farár by mal mať v túto nedeľu kázeň, ktorá osloví aj inak zmýšľajúcich, a neuspokojiť sa, že tí, čo sedia v lavici, sú s ním spokojní, hoci od väčšiny ľudí vonku by možno aj schytal „vajíčko na hlavu“. Ak má byť služobníkom lásky, mala by sa tá láska aj dať vidieť.

Najväčším ovocím zmŕtvychvstania je zmierenie. Ježiš prináša svetu lásku a dar zmierenia. Netýka sa to len takzvaného „skazeného“ sveta, ale aj tých, čo si tak samozrejme privlastňujú dokonalosť a vylepia na kostol plagát Zastavme zlo z… a pod ním plačúcu gýčovú Pannu Máriu s nábožným pohľadom sladkým ako nezriedený jahodový sirup,