To, že ženy na úteku zažívajú sexuálne násilie, vieme. Stále častejšie sa to deje aj mužom

V roku 2017 zaznamenala humanitárna organizácia Lekári bez hraníc, že tri percentá afrických mužov, ktorí sa pokúsili o útek do Európy a ktorých zachránili na mori jej zamestnanci a dobrovoľníci, zažili po ceste či v detenčných centrách nejakú formu sexuálneho násilia. Minulý rok to bolo už 33 percent.

Koncom marca tohto roka vydala americká mimovládna organizácia Komisia pre utečenky správu, z ktorej vyplýva, že na takzvanej stredomorskej ceste z Líbye do Talianska sa so sexuálnym násilím stretne takmer toľko mužov ako žien.

O tomto probléme sa však hovorí oveľa menej, a to z dvoch dôvodov. Prvým je mlčanie obetí. Druhým, že aj medzi organizáciami pomáhajúcimi dospelým i nedospelým utečencom a utečenkám je, napriek osvete, stále rozšírená predstava, že sexuálne násilie sa týka takmer výhradne žien a dievčat. A že tie treba pred ním chrániť, prípadne sa ich pýtať, či sa im na úteku „neprihodilo“.

V prípade krajín z afrického kontinentu či moslimského sveta vstupuje do celej snahy zamlčať takéto udalosti aj kultúrne tabu. „Ide o deštruktívne kultúrne stereotypy, podľa ktorých sú muži v sexe dominantní a ženy submisívne. Muži, ktorí boli donútení do nejakej formy styku s iným mužom, tak riskujú, že ich označia za menej mužných, či v istom kontexte za homosexuálov. Navyše sa v desiatkach krajín (podľa rôznych zdrojov môže ísť o 72 štátov) homosexualita stále považuje za trestný čin, čo tiež obete odrádza od toho, aby niečo také hlásili,“ píše sa v analýze juhoafrického Inštitútu pre bezpečnostné štúdie.