Denník N

Za Colotku Slovensko rástlo – za cenu umŕtvenej spoločnosti i konkrétnych ľudí

Na archívnej snímke čerstvý predseda vlády SSR Peter Colotka (uprostred) si prezerá trofej počas prijatia futbalistov Slovana ChZJD Bratislava, víťazov druhej najpopulárnejšej európskej klubovej súťaže - Pohára víťazov pohárov (PVP), vo svojom úrade v Bratislave 26. mája 1969. Foto – TASR/AP
Na archívnej snímke čerstvý predseda vlády SSR Peter Colotka (uprostred) si prezerá trofej počas prijatia futbalistov Slovana ChZJD Bratislava, víťazov druhej najpopulárnejšej európskej klubovej súťaže – Pohára víťazov pohárov (PVP), vo svojom úrade v Bratislave 26. mája 1969. Foto – TASR/AP

Od bývalého premiéra sme sa nedozvedeli, či cíti zodpovednosť napríklad za mŕtvych na hraniciach; namiesto toho viackrát hovoril, ako tí „dobrí“ komunisti bránili, čo sa dalo.

V nedeľu zomrel vo veku 94 rokov Peter Colotka. O tom, kto to bol, netušia už ani mnohí dnešní štyridsiatnici, hoci práve v čase, keď sa narodili a vyrastali, bol premiérom Slovenskej socialistickej republiky.

Samozrejme, že z verejného života nikdy úplne nezmizol, ale oveľa viac sa o ňom dozvedeli diváci Smotánky či viacerých dokumentov, ktoré sa snažili ospravedlňovať iných bývalých vysokopostavených komunistov, než záujemcovia o spravodlivejší opis niekdajšieho režimu.

Symbol normalizačnej strnulosti

To je, mimochodom, chyba novinárov aj slovenskej historiografie, ktorá len s odstupom viacerých desaťročí doháňa obrovské resty. Dúfajme, že v situácii, keď už máme k dispozícii ucelenejšie diela o Husákovi či Dubčekovi, príde na rad aj expremiér, ktorý síce nikdy nebol odsúdený, no jeho zodpovednosť napríklad aj za vraždy na hraniciach to nijako nezmenšuje.

Relatívny nezáujem o Colotku sa však dá vysvetliť aj inými skutočnosťami. Bol mladý na to, aby ho v päťdesiatych rokoch súdruhovia poslali trebárs ako buržoázneho nacionalistu na popravu či do väzenia. Naopak, v tom čase si budoval úspešnú kariéru na právnickej fakulte. V čase, keď sa taký Gustáv Husák vracal z väzenia, bol ešte ako dvadsiatnik menovaný za člena Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Na konci svojej kariéry sa zase nestačil znemožniť ako Miloš Jakeš, Ladislav Adamec či Karel Urbánek. Naopak, na členstvo v predsedníctvach pražského i bratislavského ústredného výboru strany, na post premiéra i vicepremiéra federálnej vlády rezignoval ešte v roku 1988. Dôvodom malo byť celkové znechutenie z Adamca, z rigidnosti či z vynútenej rezignácie Husáka na najvyššiu stranícku funkciu.

V tom, že odišiel ešte pred rokom 1989, sa podobal svojmu dlhoročnému ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi. No na rozdiel od Válka nebol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Teraz najčítanejšie