Denník N

Za Colotku Slovensko rástlo – za cenu umŕtvenej spoločnosti i konkrétnych ľudí

Na archívnej snímke čerstvý predseda vlády SSR Peter Colotka (uprostred) si prezerá trofej počas prijatia futbalistov Slovana ChZJD Bratislava, víťazov druhej najpopulárnejšej európskej klubovej súťaže - Pohára víťazov pohárov (PVP), vo svojom úrade v Bratislave 26. mája 1969. Foto – TASR/AP
Na archívnej snímke čerstvý predseda vlády SSR Peter Colotka (uprostred) si prezerá trofej počas prijatia futbalistov Slovana ChZJD Bratislava, víťazov druhej najpopulárnejšej európskej klubovej súťaže – Pohára víťazov pohárov (PVP), vo svojom úrade v Bratislave 26. mája 1969. Foto – TASR/AP

Od bývalého premiéra sme sa nedozvedeli, či cíti zodpovednosť napríklad za mŕtvych na hraniciach; namiesto toho viackrát hovoril, ako tí „dobrí“ komunisti bránili, čo sa dalo.

V nedeľu zomrel vo veku 94 rokov Peter Colotka. O tom, kto to bol, netušia už ani mnohí dnešní štyridsiatnici, hoci práve v čase, keď sa narodili a vyrastali, bol premiérom Slovenskej socialistickej republiky.

Samozrejme, že z verejného života nikdy úplne nezmizol, ale oveľa viac sa o ňom dozvedeli diváci Smotánky či viacerých dokumentov, ktoré sa snažili ospravedlňovať iných bývalých vysokopostavených komunistov, než záujemcovia o spravodlivejší opis niekdajšieho režimu.

Symbol normalizačnej strnulosti

To je, mimochodom, chyba novinárov aj slovenskej historiografie, ktorá len s odstupom viacerých desaťročí doháňa obrovské resty. Dúfajme, že v situácii, keď už máme k dispozícii ucelenejšie diela o Husákovi či Dubčekovi, príde na rad aj expremiér, ktorý síce nikdy nebol odsúdený, no jeho zodpovednosť napríklad aj za vraždy na hraniciach to nijako nezmenšuje.

Relatívny nezáujem o Colotku sa však dá vysvetliť aj inými skutočnosťami. Bol mladý na to, aby ho v päťdesiatych rokoch súdruhovia poslali trebárs ako buržoázneho nacionalistu na popravu či do väzenia. Naopak, v tom čase si budoval úspešnú kariéru na právnickej fakulte. V čase, keď sa taký Gustáv Husák vracal z väzenia, bol ešte ako dvadsiatnik menovaný za člena Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Na konci svojej kariéry sa zase nestačil znemožniť ako Miloš Jakeš, Ladislav Adamec či Karel Urbánek. Naopak, na členstvo v predsedníctvach pražského i bratislavského ústredného výboru strany, na post premiéra i vicepremiéra federálnej vlády rezignoval ešte v roku 1988. Dôvodom malo byť celkové znechutenie z Adamca, z rigidnosti či z vynútenej rezignácie Husáka na najvyššiu stranícku funkciu.

V tom, že odišiel ešte pred rokom 1989, sa podobal svojmu dlhoročnému ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi. No na rozdiel od Válka nebol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie