Denník N

Čo nám o Únii hovorí brexit?

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ak sa podporovatelia brexitu sťažovali na hegemóniu Únie nad Britániou, tak tú po dvoch rokoch rokovaní dotiahli do dokonalosti.

Brexit je síce primárne o Británii a jej vzťahu s EÚ, ale vývoj rokovaní o brexite za posledné tri roky nám takisto prezrádza hneď niekoľko vecí i o Únii ako o politickom usporiadaní.

Syndróm hlbšieho hľadania

Po prvé, dôvody pre brexit nie sú náhodné, ale systémové. Európska únia ako politické usporiadanie má problém so svojou vlastnou demokratickosťou. V mene efektívnosti spoločného postupu sú úniové rozhodnutia často skôr technokratické a bez priamej možnosti občanov ovplyvniť tieto rozhodnutia. Výsledkom sú často úniové regulácie i v takých oblastiach hospodárstva a spoločnosti, ktoré by centrálne regulované byť nemuseli. Týka sa to i oblastí, ktoré tradične zasahujú kultúrno-spoločenské špecifiká členských krajín.

Únia je rôznorodá, a to sa týka nielen jazykov a politických tradícií, ale aj kultúrno-spoločenských kontextov. Napríklad, zatiaľ čo severské krajiny či vysoko sekulárna Česká republika majú liberálnejší postoj k potratom, Írsko a Poľsko sú krajinami, kde v tejto oblasti existuje široko zakorenená spoločenská rezervovanosť.

Brexit je syndrómom hlbšieho hľadania takého nastavenia v Únii, kde spoločnosti členských štátov nebudú oberané o slobodný vývoj v súlade s vlastnými dynamikami kultúrno-spoločenských pomerov.

Ilúzia znovuzískania kontroly

Po druhé, brexit je výsledkom snahy o znovuetablovanie kapacity štátu vykonávať suverénnu politiku. EÚ ako projekt politického zjednocovania narušila tradičné charakteristiky fungovania štátov. To síce prinieslo nebývalú prosperitu a mier, ale štáty Únie už nemajú tradičné možnosti kontroly vlastného územia, či už sa to týka trhových transakcií, toku pracovných síl alebo služieb, ale aj migrácie a rôznych foriem „sociálneho turizmu“.

Zároveň však na úrovni Únie žiadna nová štátna štruktúra nevzniká a neexistuje ani žiadna jasná perspektíva vytvárania suverenity na úrovni EÚ. V situácii, keď bola štátnosť štátov podkopaná a žiadna nová na úrovni Únie nevzniká, bolo vcelku pochopiteľné, že sa štáty zmietané krízou môžu pokúšať vrátiť sa k naďalej robustnej predstave štátnej suverenity. V takejto situácii je logické, že Británia sa pokúsila o znovuzískanie kontroly nad tvorbou vlastných verejných politík.

Toto sa však ukazuje ako vysoko iluzórna predstava, pretože vo vysoko prepojenom a na vzájomných závislostiach postavenom systéme Únie nie je možné sa bez vysokých nákladov jednoducho odstrihnúť. Británia sa teda stala priekopníkom v návrate k iluzórnym istotám minulosti.

Jednotiaca dynamika

Po tretie, brexit ukazuje charakter vplyvu EÚ na európskom kontinente a v jeho susedstve. Realitou je, že EÚ je najväčším globálnym trhom s vyše 500 miliónmi obyvateľov zahŕňajúcim niektoré z najvýkonnejších a najinovatívnejších ekonomík sveta. Fungovanie tohto spoločného politicko-ekonomického priestoru je regulované štandardami a právnymi normami – jednak vyše stotisíc právnymi reguláciami zahrnutými v tzv. acquis communautaure a ďalšími tisíckami noriem a pravidiel vytváranými pre jednotlivé hospodárske odvetvia.

Ako ukázali rokovania o brexite v posledných dvoch rokoch, udržanie tohto trhu a právne regulovaného medzištátneho prostredia je pre zúčastnené štáty

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash