Denník N

Po Rež a rúbaj aj hymna z totality: lamačský rozhlas opäť pustil pieseň slovenského štátu

Adolf Hitler a Jozef Tiso. Foto - TASR
Adolf Hitler a Jozef Tiso. Foto – TASR

Na výročie popravy Jozefa Tisa zaznela v bratislavskom Lamači hymna vojnového slovenského štátu. Pieseň na želanie, ktorú si dal zahrať poslanec Olekšák, odobril starosta.

„Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.“ Takto sa začína hymnická pieseň Hej, Slováci, ktorá je jedným zo symbolov vojnového slovenského štátu. Túto pieseň každoročne spievajú Kotlebovi prívrženci a poslanci pri hrobe Jozefa Tisa, či už pri výročí vzniku slovenského štátu, alebo narodenia prezidenta vojnového štátu.

V deň 72. výročia popravy Jozefa Tisa táto pieseň zaznela aj z ampliónov miestneho rozhlasu v bratislavskom Lamači.

Zahrať dal miestny poslanec

Ako pieseň na želanie – blahoželanie k narodeninám – ju dal v rozhlase zahrať miestny poslanec Radoslav Olekšák (Nezávislé fórum), ktorý v minuloročných komunálnych voľbách neúspešne kandidoval za starostu tejto mestskej časti. Získal 925 hlasov a skončil druhý za Lukášom Baňackým (kandidoval za SaS, OĽaNO, Sme Rodina, KDH).

Piesňová spomienka na slovenský štát neznela v bratislavskom Lamači prvýkrát. Už pred tromi rokmi dal Olekšák zahrať na želanie gardistickú pieseň Rež a rúbaj, na ktorú vykračovala Hlinkova garda.

Radoslava Olekšáka sme kontaktovali v utorok prostredníctvom e-mailu, na otázky neodpovedal, mobilný telefón má vypnutý.

Starosta Lamača Lukáš Baňacký. Foto – TASR

Starosta Lamača: Kontext piesne je iný

Pieseň Hej, Slováci zložil začiatkom 19. storočia evanjelický kňaz a básnik Samuel Tomášik. Napísal ju počas návštevy Prahy, kde sa vtedy obyvatelia viac rozprávali po nemecky než po česky či slovensky. Skladba mala pozdvihnúť sebavedomie slovanských národov.

V 20. storočí si však skladbu prisvojil totalitný slovenský štát a urobil z nej hymnu.

Pieseň dovolil v miestnom rozhlase vysielať starosta Lukáš Baňacký, nemá informácie o tom, že by to niekoho u nich pobúrilo. Ako starosta si Baňacký vyhradzuje právo odmietnuť pieseň alebo text oznamu, ak je obsah nedôstojný, hanobiaci či „symbolizujúci hnutia so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti“.

Hymna vojnového slovenského štátu podľa neho nespadá do žiadnej z týchto kategórií: „Pieseň Hej, Slováci takouto piesňou nie je, a to ani napriek skutočnosti, že bola štátnou hymnou Slovenskej republiky v období, na ktoré nemôžeme byť hrdí a ktoré je vážnou a stále nezahojenou ranou na tvári nášho národa,“ povedal Baňacký s tým, že pieseň netreba spájať so slovenským štátom.

„Kontext jej vzniku aj jej obsahový odkaz je potrebné spájať s inými historickými momentmi siahajúcimi do prvej polovice 19. storočia a so snahou o zdôraznenie potreby pozdvihnutia slovenského jazyka,“ povedal Baňacký.

Historik Slovenskej akadémie vied Miloslav Szabó sa na kontext piesne pozerá inak: „Odkaz na jazykové obrany je rovnako nedôveryhodný, ako by bol povedzme juhoslovanský kontext, keďže vo verzii Hej, Slovania tá pieseň bola aj hymnou v bývalej Juhoslávii a niektorých nástupníckych štátoch,“ povedal Szabó.

Aj podľa odborníka na extrémizmus Daniela Mila z Globsecu je otázne, ku ktorému obdobiu smeroval odkaz piesne v deň výročia popravy Jozefa Tisa: „Je veľmi nepravdepodobné, že zahratie takejto piesne, ktorej ‚objednávateľom‘ bola rovnaká osoba, ktorá v roku 2016 dala zahrať v miestnom rozhlase pieseň Rež a rúbaj, skutočne sledovala odkaz na polovicu 19. storočia a nie pripomenutie si odkazu totalitného režimu fašistického slovenského štátu a jeho predstaviteľov,“ povedal Milo.

Pieseň Hej, Slováci za symbol vojnového slovenského štátu označil aj Najvyšší súd, keď svojím rozhodnutím odmietol zriadenie občianskeho združenia Kotlebovej Ľudovej stráže.

Pred tromi rokmi Rež a rúbaj

Aj pred tromi rokmi hrali pieseň pre jubilanta – vtedajší starosta bratislavského Lamača Peter Šramko povedal, že pôvodne mali hrať pieseň Když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap, no poslanec Olekšák na poslednú chvíľu pieseň zmenil, keďže jubilant si mal k sviatku priať práve Rež a rúbaj. Peter Šramko sa od vysielania skladby dištancoval.

Olekšák pred tromi rokmi odmietol spájanie s výročím Tisovej popravy a tvrdil, že nevedel ani to, že Rež a rúbaj je gardistická pieseň Hlinkovej gardy.

„Neviem, pri akej príležitosti sa hrala. Vypočuli sme si ju a nevidel som na nej nič zlé. Keby chcel zahrať Internacionálu, zahrali by sme mu Internacionálu,“ povedal vtedy Olekšák s tým, že medzi komunizmom a fašizmom nie je rozdiel.

Bratislava

Teraz najčítanejšie