Denník N

Pred voľbami v Španielsku ožil Franco: Nebol zlý, to ženy sú problém, naznačuje krajná pravica

Lídri štyroch najsilnejších strán: Pablo Casado (PP), Pablo Iglesias (Podemos), Pedro Sánchez (PSOE) a Albert Rivera (Ciudadanos). Foto – TASR/AP
Lídri štyroch najsilnejších strán: Pablo Casado (PP), Pablo Iglesias (Podemos), Pedro Sánchez (PSOE) a Albert Rivera (Ciudadanos). Foto – TASR/AP

V nedeľu sú v Španielsku tretie parlamentné voľby za štyri roky. Predvolebnej kampani dominuje nezávislosť Katalánska, neuznanie zločinov diktátora Franca a zrušenie zákonov o rodovej rovnosti.

Hoci vedel, že s atentátom na madridskú kaviareň Rolando v septembri 1974 nemala nič spoločné, zobral ju do vyšetrovacej miestnosti. S putami na zápästiach ju chcel prevesiť cez rúru, ale jej tenké ruky sa vždy vyšmykli a spadla na zem. Po niekoľkých pokusoch ju zviazal lanom, nechal visieť vo vzduchu, mlátil ju do brucha a kričal: „Už viac neporodíš, ty štetka.“

Keď upadla do bezvedomia, zvesil ju, prebral vedrom ľadovej vody a nechal ju tam ležať niekoľko hodín. Potom sa vrátil a začal odznova. Lidia Falcónová, spisovateľka a politička, bola deväť dní nevinnou obeťou mučenia Francovho inšpektora známeho pod prezývkou Billy el Niño. A nebola jediná.

Nielen mučenie, ani vraždenie nevinných ľudí nebolo v Španielsku ničím výnimočným v časoch silnej diktatúry, ktorá sa začala v roku 1936 občianskou vojnou a skončila sa až smrťou generála Francisca Franca v roku 1975. Mnohé obete stále ležia v neoznačených masových hroboch, úplne zabudnuté.

Aj zločiny Francovej éry sa znovu dostali do verejnej debaty počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v nedeľu 28. apríla. Favoritom sú socialisti, no najviac pozornosti púta vzostup krajnej pravice, ktorá sa prvýkrát od prechodu k demokracii môže dostať do parlamentu.

Exhumácia: Bude či nebude?

Takmer 45 rokov po smrti Franca sa ukazuje, že diktátor zabudnutý nie je, hoci nová demokratická vláda po jeho smrti podpísala Pakt mlčanlivosti a amnestie pre ľudí ako Billy el Niño. „Starší ľudia hovoria, že Franco vybudoval veľa ciest a vodných nádrží na výrobu elektriny, len aby obhájili svoje mlčanie. Ale koľko ľudí bolo zavraždených? Stále máme viac ako 100-tisíc zmiznutých obetí v neoznačených masových hroboch,“ upozorňuje historik a riaditeľ Európskeho ústavu pamätí Jordi Guixé i Coromines.

Francove zločiny neboli nikdy verejne odsúdené a jeho telo odpočívalo pod obrovským pamätníkom v Údolí padlých neďaleko Madridu, kam každoročne prichádza na výročie jeho smrti hajlovať množstvo jeho podporovateľov.

Minulý rok sa socialistický premiér Pedro Sánchez rozhodol, že to zmení. Francove pozostatky chcel previezť na menej majestátne miesto, čo sa stretlo s odporom pravicových strán. „Pravicové strany sú istým spôsobom prepojené s diktatúrou, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie