Dnešné deti nemôžu byť ani chvíľu bez dospelých, knihu písal najmä pre nich
Autor knihy Prašina hovorí, akí čitatelia sú deti, prečo sa nenechajú poučovať, prečo už nie sú v kurze verneovky a akou výhodou do života je skauting.
Je to trochu sci-fi, steampunk aj klasické detské dobrodružné čítanie. Prašina je tajomná, schátraná štvrť v Prahe, kde z nejakého dôvodu nefungujú mobily ani iné elektrické prístroje – a práve tam prežijú tri deti napínavé chvíle.
Z knihy, ktorú programátor VOJTĚCH MATOCHA pôvodne napísal pre kamarátov, sa stal český bestseller nominovaný na cenu Magnesia Litera, ktorý idú sfilmovať. „Úspech ma zaskočil. A nielen u detí – Prašinu číta nečakane veľa mužov v strednom veku,“ vraví autor románu, čo vychádza v slovenčine.
Môžu ešte dnešné deti zažiť pravé dobrodružstvo? Majú na to priestor?
Dobrodružstva ubúda. Aj tajomstva. Dnes máte vo vrecku mobil, v ňom mapu. V cudzej štvrti nezablúdite, a keď aj, zavoláte niekomu, kto pomôže. Keď v lese natrafíte na hromadu kameňov, väčšinou je pri nej tabuľa, že tam stával hrad z toho a toho storočia. Informácie si nájdete o všetkom a na fantáziu už nie je priestor. To je škoda.
Ubúda aj romantiky v meste. Keby dnes klub Rýchlych šípov z románov Jaroslava Foglara chcel vyraziť do Stínadiel, namiesto pôvabne schátraných uličiek by zrejme narazil na štvrť plnú áut či drahých butikov. Ak by ich rodičia vôbec niekam pustili.
V Prahe to už dospelo do situácie, že dieťa do istého veku nesmie samo chodiť von. Nemôže sa len tak stretnúť s kamarátmi za domom, byť aspoň chvíľu bez dospelých. Namiesto toho dieťa rodič zavezie do školy a potom na krúžok pod vedením dospelých. Dnešné deti nie sú pánmi svojho času. Musia čítať fikciu, aby to zažili aspoň vo fantázii.
Preto ste si vymysleli Prašinu?
Potreboval som
