Denník N

Chcete európsku armádu namiesto NATO? Toľko peňazí nemáme

Foto – TASR
Foto – TASR

Politici chcú európsku armádu, ale niektorí nechápu ani základné fakty.

Autor je riaditeľom programu Bezpečnosť a obrana
Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku

V poslednom čase začali viacerí politici vehementne hovoriť o takzvanom európskom riešení obrany a budovaní európskej armády. Čiastočne to súvisí s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Často však o tejto možnosti počuť aj od politikov, ktorí sú kritickí k NATO a vnímajú takéto riešenie ako možnosť zbaviť sa závislosti od USA.

Odrazu sú z nich experti na obranu, aj keď si často mýlia základné pojmy, ako sú napríklad armáda a ozbrojené sily. V ich chápaní je to vlastne to isté. Ak by ste sa ich opýtali, čo si pod európskou armádou predstavujú, tak ani nevedia, čo to znamená a ako by mala vyzerať. Mýlia si totiž európsku armádu s pojmom „strategickej autonómnosti“ Európy, ktorý použil francúzsky prezident Macron.

Samozrejme, ide o reakciu na rétoriku prezidenta Trumpa, ktorý svojským štýlom od európskych spojencov požaduje, aby začali vynakladať viac peňazí a zdrojov na svoju obranu. Zároveň vo svojich prejavoch viackrát spochybnil transatlantické spojenectvo. Jeho spôsoby a vyjadrovanie oprávnene vyvolali v Európe nevôľu a negatívne reakcie. V Európskej únii sa preto začala debata o budovaní európskej obrany a spustilo sa niekoľko administratívno-technických iniciatív. Odvtedy prešli vyše dva roky a to je v kocke asi všetko, na čo sa Európa zmohla.

Po zhodnotení aktuálneho stavu obranyschopnosti Európy sa rétorika trošku zjemnila a v Paríži dokonca uvažujú o zmene užívania pojmu „strategickej autonómnosti“. Fakty hovoria jednoznačne. Po brexite by 80 percent výdavkov na obranu tvorili krajiny Aliancie, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

V prípade, že by sa Európa dnes rozhodla ísť vlastnou cestou budovania svojej obrany, tak by pri všetkom úsilí a enormnom zvyšovaní výdavkov na obranu potrebovala aspoň 15 rokov, aby mala všetky konvenčné spôsobilosti a vojenské systémy, ktoré by na to potrebovala. Nehovoriac o strategických spôsobilostiach (protiraketová obrana, strategické bombardéry, jadrový dáždnik a pod.), ktorých zaobstaranie by trvalo ešte dlhšie a vyžiadalo by si ďalšie zvyšovanie výdavkov.

Z dvoch percent HDP na obranu by sme sa ocitli aspoň na troch až štyroch. Pre našich politikov by bola príliš veľká výzva, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie