Chcete európsku armádu namiesto NATO? Toľko peňazí nemáme
Politici chcú európsku armádu, ale niektorí nechápu ani základné fakty.
Autor je riaditeľom programu Bezpečnosť a obrana
Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku
V poslednom čase začali viacerí politici vehementne hovoriť o takzvanom európskom riešení obrany a budovaní európskej armády. Čiastočne to súvisí s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Často však o tejto možnosti počuť aj od politikov, ktorí sú kritickí k NATO a vnímajú takéto riešenie ako možnosť zbaviť sa závislosti od USA.
Odrazu sú z nich experti na obranu, aj keď si často mýlia základné pojmy, ako sú napríklad armáda a ozbrojené sily. V ich chápaní je to vlastne to isté. Ak by ste sa ich opýtali, čo si pod európskou armádou predstavujú, tak ani nevedia, čo to znamená a ako by mala vyzerať. Mýlia si totiž európsku armádu s pojmom „strategickej autonómnosti“ Európy, ktorý použil francúzsky prezident Macron.
Samozrejme, ide o reakciu na rétoriku prezidenta Trumpa, ktorý svojským štýlom od európskych spojencov požaduje, aby začali vynakladať viac peňazí a zdrojov na svoju obranu. Zároveň vo svojich prejavoch viackrát spochybnil transatlantické spojenectvo. Jeho spôsoby a vyjadrovanie oprávnene vyvolali v Európe nevôľu a negatívne reakcie. V Európskej únii sa preto začala debata o budovaní európskej obrany a spustilo sa niekoľko administratívno-technických iniciatív. Odvtedy prešli vyše dva roky a to je v kocke asi všetko, na čo sa Európa zmohla.
Po zhodnotení aktuálneho stavu obranyschopnosti Európy sa rétorika trošku zjemnila a v Paríži dokonca uvažujú o zmene užívania pojmu „strategickej autonómnosti“. Fakty hovoria jednoznačne. Po brexite by 80 percent výdavkov na obranu tvorili krajiny Aliancie, ktoré nie sú členmi Európskej únie.
V prípade, že by sa Európa dnes rozhodla ísť vlastnou cestou budovania svojej obrany, tak by pri všetkom úsilí a enormnom zvyšovaní výdavkov na obranu potrebovala aspoň 15 rokov, aby mala všetky konvenčné spôsobilosti a vojenské systémy, ktoré by na to potrebovala. Nehovoriac o strategických spôsobilostiach (protiraketová obrana, strategické bombardéry, jadrový dáždnik a pod.), ktorých zaobstaranie by trvalo ešte dlhšie a vyžiadalo by si ďalšie zvyšovanie výdavkov.
Z dvoch percent HDP na obranu by sme sa ocitli aspoň na troch až štyroch. Pre našich politikov by bola príliš veľká výzva, aby