Dokument BBC: Klimatická zmena je najväčšou hrozbou za tisíce rokov

„V tejto chvíli čelíme najväčšej hrozbe za ostatných niekoľko tisíc rokov – klimatickej zmene,“ hovorí v úvode nového dokumentu od BBC Sir David Attenborough.

Známy britský prírodovedec, moderátor a dokumentarista prírody sa popularizácii prírodných krás venuje celé desaťročia, no dosiaľ sa na divákov neobracal s takou naliehavosťou. Zem je v zlom stave a ak sa máme vyhnúť globálnej katastrofe, musíme okamžite konať, tvrdí.

„Vedci po celom svete sa zhodujú, že ak bude pokračovať otepľovanie planéty, hrozí, že nás čaká zničujúca budúcnosť,“ hovorí Attenborough, ktorý dokumentom sprevádza.

Podľa neho čelíme možnej katastrofe globálnych rozmerov. „Ak v nasledujúcom desaťročí nepodnikneme radikálne kroky, môže sa stať, že v prírode spôsobíme nenapraviteľné škody a spoločnosti skolabujú,“ dodal.

Nárast teploty

Takéto varovania o negatívnom vplyve klimatickej zmeny na prírodu a ľudskú spoločnosť nie sú zďaleka ojedinelé, práve naopak.

V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali, že udržia zvyšovanie globálnej teploty na úrovni do 2 stupňov Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a budú sa usilovať o to, aby sa priblížili k hranici 1,5 stupňa.

V súčasnosti stúpla globálna teplota už o zhruba 1 stupeň a podľa minuloročnej mimoriadnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) môžeme úroveň 1,5 stupňa dosiahnuť už okolo roku 2035.

„Na každom náraste teploty záleží, obzvlášť preto, že oteplenie o 1,5 stupňa a viac zvyšuje riziko spojené s dlhotrvajúcimi a nezvratnými zmenami, napríklad so stratou niektorých ekosystémov,“ povedal Otto Pörtner z Medzivládneho panelu o zmene klímy.

NASA uvádza, že ostatných päť rokov bolo najteplejších v dejinách meraní. Dvadsať najteplejších rokov v dejinách moderného merania od 19. storočia nastalo v ostatných 22 rokoch, uviedol v dokumente BBC Peter Stott, odborník na klimatickú zmenu z University of Exeter a Met Office Hadley Centre.

Extrémne výkyvy počasia

S nárastom globálnej teploty sa budú zvyšovať extrémne výkyvy počasia, keď sucho a horúčavy budú striedať prudké lejaky a záplavy.

V niektorých oblastiach sveta bude také teplo, že sa v nich nebude dať žiť.

V novom dokumente BBC napríklad hovoria, že minulý rok v novembri postihli Austráliu také vysoké teploty, že im podľahli aj živočíchy prispôsobené na život v horúčavách. „Zachránili sme okolo 350 netopierov. Zvyšok bol mŕtvy, v kolónii zomrelo viac ako 11-tisíc z nich,“ hovorí miestna ochranárka o zvieratách, ktoré uhynuli po tom, čo teploty u protinožcov presiahli 40 stupňov.

Ohrozené však zďaleka nie sú iba netopiere. V Správe o stave planéty, ktorú minulý rok vydal Svetový fond na ochranu prírody (WWF), sa píše, že za ostatných 50 rokov sa populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili v globálnom meradle v priemere až o 60 percent.

Podľa WWF ženieme planétu na hranicu jej možností natoľko, že tým ohrozujeme aj vlastnú existenciu.

Plasty a migrácia

Vedci odhadujú, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastového odpadu ako rýb. V správe, ktorá v roku 2016 odznela na Svetovom ekonomickom fóre, sa o tom píše, že „do roku 2025 bude oceán obsahovať tonu plastu na tri tony rýb a do roku 2050 viac plastu ako rýb (s ohľadom na váhu)“.

Vedci predpokladajú, že ak sa oteplí o 1,5 stupňa, zmizne 70 až 90 percent koralových útesov. Ak by sa oteplilo až o 2 stupne, prišli by sme o 99 percent z nich.

Klimatická zmena bude spojená aj s nepokojmi a povedie k migrácii.

Popredný klimatológ Hans Joachim Schellnhuber z Postupimského ústavu pro výskum vplyvu klimatických zmien sa v nedávnom rozhovore pre týždenník Respekt vyjadril, že klimatická zmena dá do pohybu milióny obyvateľov Afriky, ktorých počet by mal do konca storočia stúpnuť na štyri miliardy.

„Kam všetci tí ľudia pôjdu? Dlho predtým, ako uvidíme rast hladiny morí, prídu sociálne problémy, povstania a občianske vojny. Sme na ceste k svetu plnému násilia, chaosu, krvi, vojen a strachu. Naše deti vstúpia do temného veku. Všetko, čo teraz považujeme za samozrejmosť – sloboda slova, život v mieri, rozsvietenie lampy po stlačení vypínača a bezpečie –, sa stane minulosťou,“ dodal zahraničný vedec pre Respekt.

Oteplenie spojené s nedostatkom vody zvýši náklady spojené s dopestovaním plodín, ktoré zdražejú aj kvôli nutnosti sanovať škody po extrémnom počasí, ktoré zničí úrodu.

Emisie skleníkových plynov

Ak chce ľudstvo udržať otepľovanie planéty v prijateľnej norme, vedci radia, že musíme výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.

Podľa nich by sme do roku 2030 mali emisie znížiť o polovicu a do roku 2050 by sme mali byť uhlíkovo neutrálni. No to sa nedeje a po niekoľkých rokoch stagnácie – ktorá bola spôsobené spomalením svetovej ekonomiky – emisie skleníkových plynov zase rastú.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) narástli globálne emisie oxidu uhličitého v minulom roku o 1,7 percenta a dosiahli tak nové maximum.

Koncentrácia CO2 je v súčasnosti na najvyššej úrovni za ostatných niekoľko miliónov rokov.

Na začiatku priemyselnej revolúcie bolo v atmosfére 280 ppm (častíc na milión, z angl. parts per million) CO2. V roku 1957 to bolo 315 ppm, v roku 2013 400 ppm a v súčasnosti je to 410 ppm.

Keď bolo naposledy také množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, bola teplota o 3 až 4 stupne Celzia vyššia, stromy rástli aj na Južnom póle a hladina svetového oceánu bola vyššia o 15 až 20 metrov.

Topenie ľadovcov

Pre globálne otepľovanie sa topia ľadovce, ktoré zvyšujú hladinu morí, menia ich slanosť, a kvôli tomu aj prúdenie. Golfský prúd je slaný a ak by ho Labradorský prúd odtlačil uprostred Atlantiku, do Nórskeho mora by vôbec nedorazil, takže by sa ochladilo asi o päť stupňov. Jav by viedol k dramatickým zmenám klímy vo veľkej časti Európy.

Podľa článku, ktorý vyšiel tento týždeň v časopise PNAS, prišlo Grónsko od roku 1972 o skoro 5-tisíc gigaton sladkej vody, ktorá bola ľadom, no roztopila sa. Podľa magazínu The Atlantic ide o zhruba také množstvo vody, ktoré minú obyvatelia Los Angeles za päť rokov.

Úbytok ľadu sa pritom zrýchľuje, skoro polovicu ľadu z uvedeného množstva stratilo Grónsko medzi rokmi 2010 až 2018.

Biely sneh má tú vlastnosť, že sa od neho v najväčšej miere odráža slnečné žiarenie, až 90 percent. Od kontinentov sa v lete odráža od 15 do 30 percent slnečného žiarenie a od oceánu od 4 do 10 až 15 percent. Topenie ľadovcov teda nepriamo prispieva aj k otepľovaniu, keďže ubúda biely povrch, od ktorého sa žiarenie efektívne odrazí.

Štrajkujú za budúcnosť klímy

Vysielanie nového dokumentu BBC koliduje s aktivitami švédskej študentky Grety Thunbergovej, ktorá od augusta minulého roka protestuje proti klimatickej zmene.

Minulý mesiac sa študentský štrajk za budúcnosť klímy konal aj v niekoľkých slovenských mestách a demonštrovať sa u nás bude aj v piatok 26. apríla.

Pred pár dňami privítali Thunbergovú aj v britskom parlamente, kde politikom odkázala: „Klamali ste nám. Dávali ste nám falošnú nádej, že budúcnosť je niečo, na čo sa treba tešiť“. Aktivistka dodala: „Nevychádzate z vedy, pretože vás zaujímajú iba riešenia, ktoré vám umožnia pokračovať ako doposiaľ.“

Podľa Attenborougha aj Thunbergovej stále existuje nádej, že zvrátime negatívne následky klimatickej zmeny, no musíme konať urýchlene.

Aktivitám mladých ľudí, ktorí štrajkujú za budúcnosť klímy, fandí aj slovenský klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ. „Je skvelé, že sa mladí ľudia začínajú zaujímať o problém klimatickej zmeny a politikov sa pýtajú na opatrenia,“ povedal pre Denník N Pecho.

Skoncovať s dotáciami hnedého uhlia

Podľa neho by verejnosť na Slovensku mala žiadať, aby vláda skončila s dotáciami hnedého uhlia a jeho využívaním pre energetické účely.

Za jedno z vhodných opatrení, ako bojovať s klimatickou zmenou, považuje klimatológ zo SHMÚ uhlíkovú daň. „Zvýšila by cenu produktov, ktoré sú z hľadiska výroby uhlíkovo intenzívne.“

Klimatológ ocenil, že na pôde EÚ sa o uvedených opatreniach už nejaký čas diskutuje, no od slovenskej vlády očakáva, že prijme také kroky, aby sme ich mohli okamžite zaviesť. „Pokiaľ budú iba na papieri, nič sme nevyriešili,“ dodal Pecho.

Fyzik Mike Berners-Lee v novom dokumente BBC hovorí, že v Spojenom kráľovstve je zhruba štvrtina uhlíkovej stopy spojená s produkciou potravín. „Tromi jednoduchými krokmi by sme ju mohli znížiť na polovicu. Prvým krokom je, aby sme zjedli všetko, čo kupujeme. Po druhé, nemali by sme kupovať potraviny dovážané letecky. A napokon by sme mali znížiť príjem mäsa a mliečnych výrobkov, najmä hovädzieho a jahňacieho.“ Fyzik pôsobí na univerzite v Lancesteri, kde zaoberá výskumom emisií skleníkových plynov. Podľa neho by mali ľudia kupovať menej vecí, aby naše správanie nediktoval konzum.

Stredomorská klíma a sucho

Klimatológ Pecho ocenil kvalitu nového dokumentu od BBC, no podľa neho prišiel neskoro. „Natočiť ho mali už dávno. O problém klimatickej zmeny sa ľudia zaujímajú iba niekoľko rokov a ešte potrvá, kým ľudia načerpajú potrebné informácie, aby sa zorientovali,“ poznamenal Pecho s tým, že strácame drahocenný čas, aby sme konali.

Podľa neho pociťujeme prejavy klimatickej zmeny aj na Slovensku. „Už teraz začínajú dominovať dve ročné obdobia, leto a zima. Jar a jeseň postupne miznú.“

Minulý rok prakticky nebola jar a zo zimy sme prešli rovno do leta. Apríl bol o šesť stupňov teplejší ako je dlhodobý priemer. „Aj tento rok sme rýchlo prešli zo zimy do tepla, hoci nie tak rýchlo ako vlani, keď išlo o extrém. Tento rok však pociťujeme problém so suchom,“ povedal Pecho.

Zima bola tento rok pomerne teplá, takže pôdu nezavlažil topiaci sa sneh. „V niektorých oblastiach chýba viac ako 60 milimetrov zrážok. Niektoré vodné nádrže na východnom Slovensku sú poloprázdne.“

Slovenský odborník pre Denník N vysvetlil, že v druhej polovici tohto storočia sa na našom území môžeme ocitnúť v stredomorskej klíme.