Denník N

Populistický útok na centrálne banky

Foto – AdobeStock
Foto – AdobeStock

Veľká časť sveta sa vracia do sedemdesiatych rokov, keď politici využívali centrálne banky na svoje utilitárne ciele. Nemusí sa to prejaviť hneď, ale bude to cítiť.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V demokratickom svete sa vedie boj o moc, ktorý môže skončiť tým najničivejším a najdlhšie trvajúcim dôsledkom súčasnej éry populizmu. Zvolení lídri – počnúc Donaldom Trumpom či Recepom Tayyipom Erdoganom a končiac Narendrom Modim – neustále napádajú nezávislosť svojich centrálnych bánk. To môže skončiť veľmi zle.

Trumpov návrat do čias mladosti

Pozrime sa na stručnú históriu moderného centrálneho bankovníctva. Ako nedávno ukázal týždenník Economist, politici v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bežne využívali centrálne banky na to, aby pred voľbami nakopli ekonomiku, čo im mohlo pomáhať vyhrať voľby. Táto politika však pomohla rozbehnúť aj vlnu inflácie, ktorá ekonomiky paralyzovala a občas vytvorila aj nevýslovnu biedu. Ťažko získané úspory strednej triedy sa za pár rokov vyparili.

Výsledkom bolo, že v posledných troch desaťročiach dali krajiny po celom svete centrálnym bankám oveľa väčšiu nezávislosť. Jedným z lídrov v tejto téme boli Spojené štáty, kde Paul Volcker presadil nezávislosť Federálneho rezervného systému a ukončil stagfláciu, ktorá v sedemdesiatych rokoch ničila americkú ekonomiku.

Dnes však Donald Trump kráča opačným smerom. Napáda Fed a žiada ho, aby nielenže znížil úrokové miery, ale aby sa angažoval aj v mimoriadnych opatreniach, ktoré by mali ešte viac zrýchliť ekonomiku, a to aj napriek tomu, že zažívame silný rast a rekordne nízku nezamestnanosť. Aby sa uistil, že Fed zariadi jeho želania, plánuje do jeho rady guvernérov nominovať dvoch kandidátov, ktorých jedinou kvalifikáciou, zdá sa, bude, že sú až otrocky oddaní prezidentovi.

Ohrozenie v celom svete

Lenže Trump v tom nie je sám. Minulý rok vydal turecký prezident rozsiahly dekrét, ktorý mu umožňuje priamo dosadiť vedenie tureckej centrálnej banky. A v marci táto inštitúcia minula neuveriteľné dve miliardy dolárov s účelom posilniť pred komunálnymi voľbami tureckú líru.

Aj indický premiér Narendra Modi vypudil dvoch guvernérov centrálnej banky, aby na ich miesto mohol dosadiť poslušnejšieho človeka. Nakoniec sa mu to podarilo. Vo februári banka znížila úrokové miery, zjavne preto, aby mu pomohla v blížiacich sa parlamentných voľbách. Navyše, premiér v zásade vytiahol z trezoru centrálnej banky štyri miliardy dolárov, aby si kúpil hlasy chudobných roľníkov.

Aj v Južnej Afrike sa Africký národný kongres snaží zmeniť štruktúru tamojšej centrálnej banky, ktorá bola dlho súkromnou a prísne autonómnou inštitúciou. Na Filipínach zas menoval prezident na čelo banky blízkeho politického spojenca. A dokonca aj v Európe dnes populisti bežne napádajú tamojšie centrálne banky. Talianska vládna koalícia zaútočila na vedenie tej svojej a začala sa pýtať, či by mala byť banka skutočne tým pravým strážcom zlatých rezerv v hodnote sto miliárd dolárov. To môže byť začiatok snahy použiť tieto rezervy na to, aby talianska ekonomika dostala silný, ale len krátkodobý impulz.

Až keď bude neskoro

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie