Tri dni trvalo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aby si otestoval víťaza nedeľných prezidentských volieb na Ukrajine Volodymyra Zelenského.
Namiesto gratulácie, ktorú mu na rozdiel od mnohých svetových lídrov neposlal, v stredu podpísal zákon, ktorý umožní odovzdávanie ruských pasov miliónom obyvateľov ukrajinského Donbasu. Ten je pod kontrolou proruských separatistov s vojenskou a politickou podporou Moskvy.
Táto taktika vydávania ruských pasov pripomína scenár zo zamrznutých proruských separatistických regiónov ako sú Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu odtrhli od Gruzínska.
Putinov prvý krok po ukrajinských voľbách sa dá tiež vnímať ako pokračovanie neoficiálnej integrácie časti ukrajinského územia s Ruskou federáciou.
Duleba: Alibi pre vojenský zásah
„Je to jasná provokácia, ktorá sťaží mierové riešenie vo vojne na Donbase,“ hovorí šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a špecialista na Ukrajinu Alexander Duleba. Konflikt, ktorý s pomocou Moskvy vypukol pred piatimi rokmi, sa teraz podľa neho dostal do novej, nebezpečnej fázy.
„Nádej na kompromis je teraz prakticky minimálna. Udeľovanie ruských pasov na území Ukrajiny je jednoznačným porušením ukrajinskej suverenity, ktorá bola doteraz považovaná za základ pre minské rozhovory a takzvaný normandský formát. Nemecko aj Francúzsko, ako aj EÚ, by mali veľmi ostro reagovať,“ vraví Duleba.
Rusko podľa neho urobilo jednostranný a neprijateľný krok, ktorým sa radikálne mení jeho pozícia. „Takto si Moskva znovu vytvára priestor pre legitimizáciu ďalšieho vojenského zásahu na Ukrajine, podobne ako sa to stalo v prípade separatistických republík na území Gruzínska.“
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogherini ruský krok ostro odsúdila. „Načasovanie takého rozhodnutia hneď po ukrajinských prezidentských voľbách, ktoré ukázali silný príklon Ukrajiny k demokracii a právnemu štátu, ukazuje ruský zámer ďalej destabilizovať Ukrajinu a zhoršiť konflikt,“ napísala vo svojom stanovisku.
EÚ podľa nej naďalej ostáva odhodlaná v podpore ukrajinskej nezávislosti, suverenity a teritoriálnej integrity.
„S hlbokým znepokojením sme prijali správy o dekréte podpísanom prezidentom Ruskej federácie, ktorým zjednodušuje procedúru udeľovania ruského občianstva Ukrajincom, ktorí bývajú v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ reagovalo slovenské predsedníctvo OBSE pod vedením Miroslava Lajčáka.
Slovenská diplomacia to považuje za jednostranný krok, ktorý poškodzuje snahy mierumilovne vyriešiť krízu na Ukrajine.
V dekréte, ktorý sa už objavil na stránke Kremľa, sa píše, že vybavovanie pasov pre obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti z „humanitárnych účelov“ by nemalo trvať dlhšie ako tri mesiace.
Doteraz na získanie ruského občianstva podľa ruskej televízie TV Dožď musel žiadateľ žiť na území Ruskej federácie nepretržite päť rokov, dostávať riadny príjem a zrieknuť sa občianstva druhej krajiny.
Ako píše ruský server The Bell, záujemcovia o ruské občianstvo by mali pri svojej žiadosti predložiť pas nikým neuznaných separatistických republík Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika.
Na území Doneckej oblasti žilo pred vojnou 2,28 milióna ľudí a Luhanskej necelý milión a pol, aktuálny počet nie je známy.
Overený abcházsky model
Ako pripomína The Bell, v roku 2000 začala Moskva obyvateľom Abcházska, ktoré medzinárodné spoločenstvo aj právo považuje za gruzínske územie, vydávať ruské pasy. O dva roky ich už malo 70 percent obyvateľov a v roku 2008 sa táto skutočnosť stala jedným z ruských argumentov pre vtrhnutie na abcházske územie počas vojny s Gruzínskom.
Aj litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius vydávanie pasov pre obyvateľov Donbasu považuje za pokračovanie „najlepších praktík“ overených v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktoré ukončili okupáciu 20 percent územia Gruzínska.
„V roku 2018 Vladimir Putin navrhol novú koncepciu ruskej migračnej politiky do roku 2025,“ píše Bell. Podľa zdrojov ruského denníka Kommersant je jej cieľom presídlenie 5 – 10 miliónov ľudí spoza blízkych hraníc z Ukrajiny, Kazachstanu, Uzbekistanu či Moldavska do Ruska.
Podľa ukrajinského analytika Ihara Tyškevyča z Ukrajinského inštitútu pre budúcnosť Moskva udeľovaním pasov sleduje dve veci – snahu riešiť si vlastné demografické problémy a zároveň vysiela signál pre ruskojazyčné obyvateľstvo, aby sa priklonilo na jej stranu a nie na stranu novovznikajúcej ukrajinskej vlády.
„Vladimir Putin raz vyhlásil, že svojich neopúšťajú. Vydávanie pasov je teraz pokusom demonštrovať, že ich neopustil,“ cituje analytika ukrajinský portál Apostrof.
Kyjev: Neberte si ruské pasy
„Nemáme žiadnu túžbu vyrábať problémy novej ukrajinskej vláde. Ale udržiavať situáciu, v ktorej sú ľudia zbavení akýchkoľvek občianskych práv, ide nad rámec všetkých hraníc z hľadiska ľudských práv,“ citovala Putina ruská agentúra Interfax.
Pripomína to rétoriku Kremľa, ktorá predchádzala ruskej okupácii polostrova Krym a jeho následnej anexii.
„Vyzývam ukrajinských občanov na územiach okupovaných Ruskom, aby neprijímali ruské pasy. Rusko vás zbavilo prítomnosti, ale teraz zasahuje do vašej budúcnosti,“ napísal na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin.
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN oznámil, že sa preto už obrátili na Bezpečnostnú radu OSN – tam však má svoje právo veta jej stály člen – Ruská federácia.
Закликаю українських громадян на окупованих Росією територіях не приймати російські паспорти. Росія позбавила вас сьогодення, а тепер зазіхає на ваше майбутнє.
— Pavlo Klimkin (@PavloKlimkin) April 24, 2019
Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa prezidentského postu ujme v júni, na jednej strane počas kampane odmietal ruskú anexiu Krymu a agresiu na Donbase, na tej druhej strane však neskrýval ochotu sadnúť si za jeden stôl s Vladimirom Putinom a pokračovať v rozhovoroch normandského formátu. Tesne pred voľbami sa dokonca zastavil v Paríži.
Po tomto Putinovom kroku to však bude mať komplikovanejšie.
Zelenskyj volá po nových sankciách
Zelenského tím označil novú politiku Moskvy voči Donbasu za priznanie zodpovednosti ako okupačnej vlády nad časťou ukrajinského územia. A podobne ako Porošenko aj on vyzval na ďalšie protiruské sankcie.
„Tieto akcie sú pre svetové spoločenstvo ďalším zjavným potvrdením skutočnej úlohy Ruska ako agresorského štátu, ktorý vedie vojnu proti Ukrajine,“ napísal Zelenskyj na Facebooku. Putinov dekrét podľa neho len skomplikuje zastavenie bojov.
Len v stredu hlásili Ukrajinci 14 útokov na svoje pozície. Pri ostreľovaní bol zranený jeden ukrajinský vojak, dvaja „okupanti“ mali byť zastrelení v odvetnej paľbe. Od roku 2014 zomrelo na východe Ukrajiny vyše 13-tisíc ľudí.
Vyslanec Kremľa pre Donbas Vladislav Surkov udeľovanie ruských pasov privítal. Obvinil Ukrajincov, že odmietajú svojich občanov, zaviedli proti nim ekonomickú blokádu a neumožnili im voliť.
„S pasom sa títo ľudia budú cítiť bezpečnejšie a slobodnejšie,“ citovali ruské médiá Surkova, ktorého heknuté e-maily ukazujú, ako Rusko prostredníctvom bábkových separatistických lídrov de facto kontroluje časť východnej Ukrajiny.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Mirek Tóda

































