Denník N

Na tejto ulici som doma: Šancová – bizarná, hlučná, surová… Skutočná tvár Bratislavy

Sexshop, prvý v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sexshop, prvý v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečítajte si druhú reportáž spisovateľky Jany Beňovej o bratislavských uliciach, ktorá bude súčasťou jej pripravovanej knihy Na tejto ulici som doma.

Val

Ak chcete vziať cudzinca do zaručene neturistickej časti Bratislavy, choďte sa prejsť po Šancovej. Dynamická, hlučná, otravná, bizarná, svojská, ľudová, stará aj súčasná, in i out. Prejsť ju trvá asi dvadsať minút. Kedysi tadiaľto viedol val, hranica mesta.

A aj v súčasnosti sa tadiaľto všetko valí – doprava i ľudia. S výnimkou zastávok hromadnej dopravy a ich okolia. Ostrovčeky s hlúčikmi ľudí, ktorí sa jediní na ulici, kde inak všetko fičí, nehýbu. Aspoň na prvý pohľad. Ak ich pozorujete dlhší čas, zbadáte isté priesaky. Najmä na zastávke pred hostincom U poštárov môžete vidieť premenu čakajúceho cestujúceho na zákazníka hostinca a späť. A nie raz.

Práve táto časť Šancovej – od Žabotovej po Račianske mýto – je jadrom ulice – tu je najviac obchodov, podnikov, života. Spomienok na minulosť, fosílií pokroku…

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo si taký?

Prvý sexshop v Bratislave, roky zatvorený. Zvonček pri dverách je vytrhnutý a na boku verají je úhľadný (a preto odhadujem, že ženskou rukou napísaný) odkaz: „Prečo si taký?“

O pár čísel ďalej výklad s ponukou potlače cédečiek. Tie, ktoré v ňom roky visia ako dekorácia, poznamenali horúce letá. Pripomínajú projekt slávneho výtvarníka a škandalistu Yva Kleina, keď na strechu auta pripevnil plátno pomaľované farbou a potom šoféroval. Obraz mal zachytiť pohyb, vietor, rýchlosť, cestu, kozmické sily, univerzum…

Projekt Šancová je statický. Čosi kdesi umiestnite a necháte to tam roky len tak. Odkázané na seba, počasie, čas, okoloidúcich: cédečká vo výklade, zamknutý športový servis ponúkajúci výplet tenisových rakiet či zašívanie kožených lôpt, fasádu Sex shopu, skelet bývalej samoobsluhy, vežiak…

To je len sila zvyku, pani

K Šancovej patria dvaja predavači Nota bene. Ivan a Pišta. Pišta predáva na lávke nad križovatkou Šancová – Štefánikova. Má pod nohami ulice, cesty, a teda aj kus mesta. Miesto si vybral, pretože sa tadiaľto premelie veľa ľudí. Je to uzol.

Ivan pochoduje sem a tam po super úzkom obrubníku medzi prúdmi áut na križovatke Šancová – Račianske mýto. Tri pruhy v jednom, dva v druhom smere. Ako povrazolezec. Idem si k nemu kúpiť časopis. Je červená, autá stoja. Keď sa rozbehnú, zľaknem sa.

„To je len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie