Denník N

Darwinova myšlienka storočia: opica by ani tak nevadila, ale ten Mendel…

Ilustračné foto - Flickr.com/Graham Steel
Ilustračné foto – Flickr.com/Graham Steel

Pochádzame z opíc – také je dodnes priemerné povedomie o Darwinovom prínose svetu. V tom sa od jeho súčasníkov nelíšime, a to ešte v tom lepšom prípade. Evolučnej teórii dnes väčšinou rozumieme menej ako vzdelaní ľudia v devätnástom storočí.

Darwin evolúciu ako takú neobjavil. Už v čase jeho mladosti väčšina prírodovedcov pripúšťala, že sa živočíšne druhy môžu vyvíjať a v istých medziach meniť. Potvrdzovala to koniec koncov prax všetkých pestovateľov a šľachtiteľov, ktorí vytvárali nové plemená psov či holubov, starali sa o záhony so zeleninou a tak ďalej.

Jedného, ​​a nie práve bezvýznamného teoretika evolúcie mal Darwin priamo v rodine. Bol ním jeho dedko Erasmus.

Mimochodom, druhým Darwinovým dedkom bol chýrny priemyselník Josiah Wedgwood, kráľ britskej výroby porcelánu a hlineného tovaru.

Viktoriánsky cestovateľ

Charles Robert Darwin sa narodil v roku 1809 do bohatej a úspešnej rodiny, navyše na prahu doby, ktorá priala jeho blízkym i jeho rodnej krajine. V Anglicku sa na plné obrátky rozbiehala priemyselná revolúcia.

Prichádzal vek pary, veľkovýroby, rozmachu vedy. Osudy miliónov ľudí sa radikálne menili, niekedy k lepšiemu, niekedy nie tak celkom. Šikovní urobili kariéru, iní prišli na mizinu. Duch doby je dôležitý – v stabilnejších časoch by Darwin možno uvažoval inak.

Po otcovi sa mal stať lekárom, ale neznášal pohľad na krv a ani štúdium ho veľmi nezaujalo. Prešiel na teológiu do Cambridge. Čakala ho však celkom iná životná dráha. Vďaka odporúčaniam svojich učiteľov bol prijatý na loď Beagle ako neplatený prírodovedec. Nemal vôbec žiadne prírodovedné vzdelanie, bol však nadšeným amatérom.

Beagle mala pôvodne skúmať pobrežie Južnej Ameriky, nakoniec však z toho bola päťročná plavba okolo sveta a Darwin ju absolvoval celú. Na vlastné oči sa tak mohol oboznámiť s veľkou rozmanitosťou živočíšnych a rastlinných druhov a s najrôznejšími prírodnými zvláštnosťami.

Cesta dala základ jeho vedeckej kariére – vzorky, pozorovanie a zápisky z nej ho preslávili v anglických odborných kruhoch – a inšpirovala ho tiež k jeho hlavnému objavu. Kľúčová bola jeho návšteva súostrovia Galapágy.

Na jednotlivých ostrovčekoch tam Darwin našiel veľmi podobné, napriek tomu odlišné živočíšne druhy: pinky, drozdy, korytnačky. Guvernér Galapág (anektoval ich Ekvádor v roku 1832, tri roky pred Darwinovou návštevou) sa mladému prírodovedcovi pochválil, že miestni ľudia dokážu podľa vzhľadu a veľkosti korytnačky rozpoznať, z ktorého ostrova pochádza. To by Darwin sám asi nedokázal. Dokázal však niečo iné. Zamyslel sa nad tým.

Galapágy sú takmer dokonalým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie