„No to asi viete…“ Spomienka na Martina Slobodníka
Mal si kvality, ktoré sa nedajú dať do osnov, a robia z človeka Učiteľa.
Autorka je etnologička
Ahoj, Martin,
začnem Tvojimi slovami: „Pozri sa na to, ak máš čas a chuť, niečo sa ti možno bude pozdávať viac, iné menej, veď uvidíš. Ak by si mala nejakú pripomienku, návrh, napíš mi, budem s tým pracovať. Uvidíme, ja to skúsim, ak to vyjde, fajn, ak nie, nevadí.“
V tézach rozvoja fakulty si jasne pomenoval to, o čom sme snívali ako generácia. Fakulta ako kolégium s vlastným esprit de corps, otvorená dovnútra aj navonok, sebavedomá, súdržná a tvorivá, skrátka miesto, kam je radosť patriť. Vedel si počúvať ušami študentov, učiteľov, výskumníkov, umelcov, prekladateľov, básnikov, úradníkov, revolucionárov, priateľov, hostí aj náhodných okoloidúcich. Sme ti vďační za túto štedrosť a všímavosť, za tvoje „pravdaže“ a „vďaka“.
Sumatívne hodnotenie, v ktorom sme obodovaní podľa ministerských tabuliek výlučne podľa počtu študentohodín a počtu textov, si neprešiel bezmocným mlčaním. Bez dlhých rečí si vytvoril inštitucionálny priestor, spýtal sa na názor všetkých, ktorých sa to týka, našiel skúseného človeka, vytvoril tím, a podali sme projekt s cieľom rásť do kvality. Aby sa nemuseli trápiť ďalší ako samorasty, aby si prispel k premene katedrových ostrovov na súostrovia spolupráce.
Pozvanie – „pokus o drobný krok smerom k ideálu kalokagatie, na vyváženie nášho duševného rozvoja“ si ukončil slovami „na záver by sa žiadal ešte nejaký motivačný citát, ale toho vás ušetrím“. Podával si a prihrával súčasne na mnohých frontoch a témach, každodenne, v tempe ako na fakultnom volejbale: „Hráme!“, „Pekne!“, „Dajme tomu“, „Nevadí“, aj s prijatím prehry – „Keď to nejde, tak to nejde“.
Bol si pre nás živým príkladom ako hrať, ako pracovať nenápadne, a predsa s jasnými prioritami, vysoko odborne, bez sťažovania si a nadbytočných formalít, s nadhľadom, pre celok, trpezlivo a skromne. Keď bolo treba, povedal si „jasné slovo“. Obratom si nezabudol dodať: „No to asi viete aj bez mojej múdrej rady…“
Mal si kvality, ktoré sa nedajú dať do osnov, a robia z človeka Učiteľa. Podnecoval si objavy – tak v v priestoroch mysle ako v zabudnutých zákutiach – a otvoril „jedno zo sŕdc fakulty“. Oživil si ideu genius loci alma mater – aj miesta, aj komunity ľudí, ktorí majú spoločný zámer. Oživil si dôveru, toto pradivo pravdivosti.
V tom ostávaš s nami.
Vďaka.
„Veď naozajstný Človek, aj keď je v Podnebesí v ústraní, aj tak má celé Podnebesie v srdci.“
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].