Obete teroristov musia mať meno

Dodnes si pamätám meno vraha, ktorý zabíjal študentov na ostrove v Nórsku, nepamätám si však meno jedinej obete.
Dlho som premýšľal nad tým, čo sa dá ešte napísať originálneho o bombových útokoch na Srí Lanke. Tretí deň po atentátoch správy z titulných stránok rýchlo zmizli a nie je ľahké pritiahnuť znova pozornosť k brutálnemu atentátu.
Po prílete na Srí Lanku som si našiel hotel v Negombe, tri kilometre od Kostola sv. Sebastiána, v ktorom zomrelo vyše sto ľudí. Presné číslo mi nikto nedokázal povedať. Čo mám písať, mi došlo až na pohrebe dvadsiatich siedmich obetí.
Chodil som po nádvorí okolo kostola, v ktorom stále ležali úlomky kostí a časti tkanív rozmetaných tiel. Čakal som na pohrebný obrad, ale pretože nikto nedokázal povedať, kedy sprievod dorazí, odišiel som nájsť cintorín. Nie je ďaleko od kostola, volá sa Sella Kanda a je veľmi prostý.
Za nízkym tehlovým múrikom nestoja žiadne výstavné náhrobky, miestni kresťania sú chudobní rovnako ako ostatní ľudia v krajine,