Denník N

Zachránila tisíce detí: Pýtajú sa ma, či v Afrike lepšie znášajú smrť dieťaťa, keď ich majú tak veľa

Denisa Augustinová. Foto - Deník N/Adam Hecl
Denisa Augustinová. Foto – Deník N/Adam Hecl

„Keď sme prišli do Sýrie, lekárska starostlivosť tam bola výrazne iná. Ak vyzeral pôrod komplikovane, matku omráčili tyčou, aby ju nemuseli operovať pri vedomí,“ vraví v rozhovore pre český Deník N Slovenka Denisa Augustinová, spoluzakladateľka humanitárnej organizácie Magna.

Denisa Augustinová a Martin Bandžák sú manželia, ktorí pred takmer dvadsiatimi rokmi založili humanitárnu organizáciu Magna. Odvtedy zachraňujú deti po celom svete. Je to dvanásť rokov, čo som ich navštívila v kambodžskom Phnompenhe a dva týždne strávila v ich sirotinci pre HIV pozitívne deti. Po rokoch sme s Denisou nadviazali na vtedajšie rozprávanie. S manželom a so spolupracovníkmi odvtedy zachránili ďalšie tisícky detí a robia to stále s rovnakým zápalom a presvedčením.

Ako zvládate to, že každý deň od rána do večera vidíte len hrôzu?

Ja potom vidím aj tú pomoc. Toto je teda ten kľúč – človek je tam preto, že môže pomôcť. A že existuje veľmi veľa ľudí, ktorí pomoc od nás potrebujú. Problémom je aj stigmatizácia obetí sexuálneho násilia. Tá je v tých komunitách, bohužiaľ, taká veľká, že nakoniec takto zničeného človeka vyženú. Ale všetkých vyhnať nemôžu.

Pohybujete sa v desiatkach oblastí. Ktorá z nich je pre vás teraz najpálčivejšia?

Každá oblasť, v ktorej sa pohybujeme, je náročná inak. Vo väčšine z nich je nejaký otvorený konflikt, my však riešime jeho následky. Či už treba hovoríme o Kongu, o Južnom Sudáne, Sýrii. Najnovší projekt je teraz v Kongu, konkrétne oblasť Yumbi, kde boli nedávno predvolebné nepokoje. Vyústili do vraždenia jednej etnickej skupiny, ktoré sa dá prirovnať k Rwande.

Čo konkrétne tam robíte?

Prevádzkujeme osem zdravotníckych zariadení, z toho aj v dvoch veľkých nemocniciach. Plus máme tri mobilné kliniky, s ktorými jazdíme napríklad za ľuďmi, ktorí sú ešte skrytí alebo sa už nemajú kam vrátiť, pretože ich dediny sú vypálené. Mnohí boli popálení, ošetrujeme aj amputované končatiny a otvorené rany po útokoch mačetami, bežné problémy tehotných matiek a detí do päť rokov. Naši psychológovia poskytujú denne konzultácie ľuďom, ktorí sa zachránili.

Na tejto zdravotnej pomoci sa podieľate aj vy osobne?

Áno, pochopiteľne. Máme aj program psychosociálnej pomoci pre ľudí, ktorí tieto hrôzy prežili. A ten sa samozrejme týka aj sexuálneho násilia, ktoré je v Kongu a v iných konfliktných zónach prítomné.

Čo sa týka aj detí.

Bohužiaľ, Kongo je stále číslo jeden na svete v otázke sexuálneho násilia. To funguje ako nástroj vojny, keď sa celé osady uzavrú a každý, kto sa tam nachádza, je znásilnený. Ženy a dievčatá systematicky používajú v konfliktoch ako efektívnu zbraň – demonštrujú na nich nadvládu a poníženie. To platí aj v iných krajinách: Irak, Sýria, Libanon, Južný Sudán, Jemen.

Organizácia Magna poskytovala v Indii psychosociálnu pomoc aj niekoľko rokov po cunami v roku 2005. Foto – Martin Bandžák

Keď sa pozeráte do očí dieťaťu, ktorému sa to stalo, pýta sa vás prečo? Alebo už to aj deti berú ako strašnú, ale nutnú súčasť svojho života?

Pokiaľ hovoríme o sexuálnom násilí, nepýtajú sa prečo. Tieto deti boli poučené niekým z rodiny, že sa im to zrejme stane. A možno aj viackrát. Je ale pravda, že v tomto prípade je veľmi dôležité naučiť dievčatá, ako takýmto situáciám predchádzať. Samozrejme, keď príde nejaká armádna skupina, uzavrie dedinu a urobí tam takzvaný rejd, takmer nie je šanca, že by dokázali takémuto besneniu utiecť. Ale sú situácie, keď vzdelávanie pomôže.

Aké rady to sú?

Nechodiť sama po vodu, chodiť v skupinách, vyhýbať sa oblastiam, kde sú vojenské kempy.

Vy si asi tiež nemôžete dovoliť pohybovať sa v takýchto oblastiach sama.

V týchto oblastiach naozaj nie. Nie je žiaden dôvod ísť sama. Miestne ženy sa tiež snažíme poučiť o uvažovaní agresorov. Kam ísť prípadne po pomoc. Komu nahlásiť, že sa im to stalo. Hovoríme im, nech prídu čo najskôr, hlavne kvôli zdravotným komplikáciám. Dávame im tak možnosť, aby cítili, že môžu znovu začať žiť. Snažíme sa ich presvedčiť, aby sa za to necítili vinné.

Rozpad osobnosti

Ďalšou dôležitou oblasťou, kde pomáhate, je momentálne Sýria.

Sýria je pre celý svet špeciálna kapitola. A pre nás humanitárnych pracovníkov obzvlášť. V posledných rokoch je veľký problém už len vstúpiť na územie Sýrie. Pritom tam potrebuje akútnu zdravotnú starostlivosť viac než 13 miliónov ľudí v núdzi. Takmer desať miliónov z nich sú ženy a dievčatá.

Humanitárni pracovníci sú tam dnes ohrození, čo predtým nebývalo.

Špeciálne v Sýrii sú zdravotníci už niekoľko rokov terč číslo jeden. Tento precedens hrubého porušovania medzinárodného humanitárneho práva sa už rozšíril aj do ďalších oblastí. Pred tromi týždňami v Južnom Sudáne vypálili zdravotnícke zariadenia, v ktorých pracujeme aj my. Našťastie sa nikomu nič nestalo.

V Sýrii prevádzkujeme so sýrskymi lekármi dve veľké nemocnice. Jedna je na tureckej hranici, druhá v blízkosti Aleppa. Máme na starosti hlavne deti do päť rokov a tehotné ženy – predovšetkým tie, ktoré majú komplikácie. Máme tam aj lôžkovú časť, kde sa operuje, vykonávame tam cisárske rezy.

Stane sa, že musíte ženu odrodiť vy alebo váš manžel?

Keď je práve plno práce a ide o komplikovaný prípad, ktorý si vyžaduje pozornosť iných zdravotníkov, iná možnosť nie je. Niekedy mi jednoducho strčia do ruky rukavice a veľmi na výber

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie