Denník N

Ocenený Roman Kvasnica: Zlatka, vaša bolesť je aj naša bolesť

Advokát Roman Kvasnica. Foto - N
Advokát Roman Kvasnica. Foto – N

Právnik Roman Kvasnica dostal vo štvrtok Cenu za ľudské práva od amerického veľvyslanca Adama Sterlinga za jeho „neutíchajúce nasadenie a principiálnu obhajobu osôb, ktorých základné ľudské práva boli porušované orgánmi štátnej moci“. Prečítajte si celý jeho príhovor.

Vaša Excelencia,

predovšetkým mi dovoľte poďakovať za ocenenie, ktoré som dnes prevzal a ktoré mi bolo udelené, zároveň mi dovoľte poďakovať za Vaše pozvanie pre pani Hedvigu Žákovú Malinovú, pani Lýdiu Šuchovú, pani Zlatku Kušnírovú a pani Gabrielu Bednárovú s dcérkou Saškou.

Za posledných skoro 13 rokov je môj život postupne pospájaný so životom týchto dám.

Hedvigu som spoznal v roku 2006 ako študentku vysokej školy, príslušníčku maďarskej menšiny  na Slovensku, bezprostredne po tom, ako bola brutálne zbitá a ako najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky spustili jej mediálny lynč s tvrdením, že si útok na svoju osobu vymyslela. Už od začiatku som obdivoval jej obrovskú túžbu po vzdelaní, pokoru a trpezlivosť, s akou znášala dovtedy najbolestivejšie dni svojho života. Odmietla prerušiť svoje štúdium a naďalej sama chodila v zlom zdravotnom stave do Nitry, kde študovala a kde bola prepadnutá a kde ľudia na ňu pokrikovali. Bol som a stále som dojatý z jej túžby po spravodlivosti, z ochoty považovať Slovensko za svoj domov, hoci teraz žije v Maďarsku, napriek všetkým fyzickým a verbálnym útokom, ktoré tu zažila.

Tu by som si zároveň dovolil poďakovať pracovníkom Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku, ktorí, v tomto ťažkom období pre Hedvigu, navštívili Hedvigu pri narodení jej dcérky, respektíve navštevovali mňa s ponukou pomoci. Vždy budem spomínať na Suzanne Ball, ktorá za pracovníkov veľvyslanectva s nami rokovala, a z ktorej som cítil empatiu a ľudskosť.

Pani Lýdiu Šuchovú som spoznal  v roku 2017. Navštívila ma v mojej kancelárii v Piešťanoch s prosbou, aby som pomohol Rómom z Moldavy nad Bodvou, ktorí boli v roku 2013 brutálne zbití špeciálnymi policajnými jednotkami a ktorí sa postupne z pozície poškodených dostali do pozície obvinených, pretože si mali útok na obyvateľov osady vymyslieť. Bolo to v období, keď som čiastočne obmedzil zastupovanie môjho dlhoročného významného zahraničného klienta v Košiciach pre časovú náročnosť, vyplývajúcu z dochádzania do Košíc. V kancelárii ale oproti mne sedela žena, ktorá zrazu hovorila na mňa za celé slušné Slovensko. Počúval som ženu, ktorá akoby za nás všetkých ukazovala modernému svetu a predovšetkým rómskej minorite, že Slovensko nie sú len fašisti, respektíve politici, ochotní pre dosiahnutie svojich cieľov oslovovať tie najnižšie ľudské pudy.

Takže do Košíc chodím opäť, teraz s pani Lydkou Šuchovou a  obhajujem tam pred súdom s kolegom šesť zbitých Rómov. Jedného z nich, pána Milana Hudáka, som na dnešné podujatie pozýval. Bohužiaľ, z dôvodu pracovných povinností tu nemôže byť spolu s nami.

I tu musím poďakovať  pracovníkom Veľvyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku, ktorí sa ako verejnosť zúčastňujú pojednávaní pred košickým súdom.

Zlatku Kušnírovú som spoznal v roku 2018. Bolo to v čase po zavraždení jej dcérky Martinky, ktorá zomrela spolu s jej nastávajúcim manželom v mesiaci február minulého roku.

Zlatka, Vaša bolesť je aj naša bolesť, stojíme všetci pri Vás, pri Vašom boji za spravodlivosť, za potrestanie všetkých, ktorí sa podieľali na zavraždení Vašej dcérky a budúceho zaťa, a to či už ako vrahovia, alebo ako objednávatelia a sprostredkovatelia vraždy. Stoja pri Vás všetci slušní občania Slovenska, pri Vašej snahe pomenovať všetky zlyhania politikov, policajtov, prokurátorov, ktoré či už priamo, alebo nepriamo viedli ku nezmyselnej smrti dvoch nevinných mladých ľudí.

Chcem Zlatka, aby ste vedeli, že nezmyselná smrť Martinky a Janka nám možno zároveň dala šancu zmeniť Slovensko k lepšiemu. Ide o náš nesmierne silný záväzok a Vaše doterajšie postoje, Zlatka, ho len a len zvýrazňujú.

Skúsenosti, ktoré som doteraz zbieral, boli možno zbierané len preto, aby som zvládol toto zastupovanie. Myslím si, že táto trestná vec môže zmeniť Slovensko.

Nakoniec pani Bednárová so Saškou. Spoznal som ju minulý rok pri zastupovaní Zlatky Kušnírovej. Stále sa pri nej pohybovalo malé živé kučeravé dievčatko. Zlatka mi vysvetlila, že to nie je dcérka pani Bednárovej. Takto som sa dozvedel, že pani Gabriela Bednárová, po strate zamestnania na Slovensku, odišla v roku 2010 pracovať do zahraničia ako opatrovateľka starých a chorých ľudí. Práce v zahraničí, aj keď finančne výhodnej, sa rozhodla dobrovoľne vzdať po tom, ako v roku 2018 tragicky zahynula jej sesternica Mgr. Dlugošová. Tá si totiž pred svojou smrťou zobrala do pestúnskej starostlivosti z detského domova maloleté rómske dievčatko – Alexandru Berkyovú, o ktorú sa po smrti pestúnky nemal kto starať. Najbližšia rodina zomrelej Mgr. Dlugošovej nemala záujem o starostlivosť o maloletú. Pani Bednárová z dôvodu, že nechcela pripustiť, aby maloletá, po traume zo smrti Mgr. Dlugošovej, ktorú považovala za svoju matku, bola z milujúceho rodinného prostredia vrátená späť do detského domova, rozhodla sa požiadať súd o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, v čom jej bolo súdom vyhovené.

Pani Bednárová, som nesmierne rád, že som Vás spoznal, a že ste sa stali spolu so Saškou mojou klientkou. Som presvedčený, že práve Vy reprezentujete to ľudsky najlepšie, čo v nás Slovákoch je. Váš humanizmus a obeta sú príkladné. Chcem Vám povedať, že Vás všetci ľudsky obdivujeme a ja osobne som hrdý, že môžem byť súčasťou národa, ktorý dokáže nachádzať v sebe také hodnoty, aké reprezentujete Vy. Myslím si, že takéto konštatovanie som zatiaľ v živote ešte neurobil.

Vaša Excelencia, ďakujem ešte raz za udelené ocenenie, všetkým ďakujem za trpezlivosť pri týchto mojich slovách a dámy, Vám ďakujem za to, že Vám môžem pomáhať.

Vražda Jána Kuciaka

Teraz najčítanejšie