Denník N

Z vlaku bude MHD: Bratislava rieši zápchy pridaním zastávok na železnici

Nástupište, výťahy či stojany na bicykle: takto by mohla vyzerať zastávka na Mladej garde. Vizualizácia - Reming
Nástupište, výťahy či stojany na bicykle: takto by mohla vyzerať zastávka na Mladej garde. Vizualizácia – Reming

Na území Bratislavy začali pripravovať sedem nových nástupíšť, kde by zastavovali vlaky. Keď autá stoja, vlaky idú.

Patrónku poznajú Bratislavčania ako jednu z dôležitých zastávok mestskej aj prímestskej dopravy. Slúži napríklad na prestupy do sídlisk v západnej časti mesta, prípadne ľuďom, ktorí pracujú v priľahlých administratívnych budovách. Susedí s ňou aj veľká nemocnica Na Kramároch.

Okolo Patrónky vedie železnica, po ktorej vlaky prechádzajú niekoľkokrát za hodinu. Ale nezastavujú – nemajú kde.

Práve pri Patrónke projektanti nakreslili jednu z nových zastávok vlaku na území Bratislavy.

„Ľudia, ktorí by v týchto miestach potrebovali vystúpiť, sa musia odviezť na hlavnú stanicu a vrátiť sa späť. Čo je pre nich zbytočná komplikácia,“ rozpráva hlavná dopravná inžinierka magistrátu Tatiana Kratochvílová.

V hlavnom meste by malo vyrásť celkovo sedem takýchto bodov, kde by cestujúci mohli z vlaku prestúpiť na autobusy, trolejbusy či električky, ktoré by ich rozviezli ďalej po meste.

vlaky_BA_WEB

 

S tromi zastávkami sa počíta v úseku medzi Devínskou Novou Vsou a hlavnou stanicou, kde dnes premávajú napríklad osobné vlaky zo Záhoria. Vlak by okrem Patrónky zastavoval napríklad pri novom obchodnom centre Bory.

Ďalšie štyri zastávky sú plánované na trati z Dunajskej Stredy. V tomto smere by pribudla napríklad zastávka Ružinov či Mladá garda.

„Bratislava má na svojom území osemdesiat kilometrov železničných tratí, čo je slušná sieť, ktorá ponúka veľké možnosti,“ dodáva Kratochvílová.

mladagarda
Železničný most ponad Račiansku na Mladej garde dnes. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zastávka Mladá garda bude patriť k tým najzložitejším, počíta sa rozšírením železničného mostu. Vizualizácia - Reming
A zastávka pri Mladej garde v budúcnosti. Vizualizácia – Reming

Vedenie mesta si od zastávok sľubuje hlavne dve veci. V prvom rade môžu prilákať do vlakov aspoň niektorých ľudí, ktorí dnes dochádzajú autami, čo by pomohlo so zápchami na príjazdoch do mesta. A v neposlednom rade môžu premeniť vlak na nový druh MHD.

Príklad? Jedna z nových zastávok je plánovaná pri odľahlejšom sídlisku Vrakuňa. Jeho obyvatelia by sa vďaka tomu mohli dostať na Hlavnú stanicu za pár minút. Dnes im cesta trolejbusom trvá polhodinu, v špičke aj dlhšie.

Na druhej strane: nové nástupištia sa neobjavia na všetkých smeroch, kde sa dnes tvoria zápchy. Pre ľudí dochádzajúcich v smere od Pezinka či Senca sa toho veľa nezmení.

Namiesto metra

Prvé úvahy o nových zastávkach pochádzajú už zo začiatku tisícročia, keď bolo definitívne jasné, že Bratislava nedostane vlastné metro.

Vybudovanie terminálov – ako sa nové zastávky označujú v úradníckej reči – dostali na starosť Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré sú majiteľom železničnej infraštruktúry. Veci sa začali hýbať až v poslednom čase.

Vlani na jar si ŽSR najali projektantov, aby vypracovali predbežné plány nových zastávok, ktoré by mali slúžiť ako podklady pre úradné procedúry. 

„Dokumenty boli spracované samostatne pre každú jednu zastávku. V súčasnosti sú už predložené na posúdenie ministerstvu dopravy,“ uvádza hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Okrem toho začali železničiari zháňať potrebné pečiatky. „Napríklad územné rozhodnutie je plánované do konca tohto roku,“ dodáva Pavlíková.

Podľa odborníkov, s ktorými Denník N hovoril, by sa stavebné práce mohli rozbehnúť už v roku 2017 – v závislosti od toho, ako veľmi sa železniciam bude do projektu chcieť.

Železnice však oficiálne žiadne termíny neponúkajú. „Pred samotnou výstavbou musíme získať viacero povolení a vybrať dodávateľa. Až potom budeme môcť oznámiť nejaký časový plán,“ uvádza Pavlíková.

Perón na moste

Podoba nových zastávok je naplánovaná stroho. Vo všeobecnosti by malo ísť len o čiastočne zastrešený perón s bezbariérovým prístupom a ďalšími doplnkami.

„Na nástupištiach budú napríklad stojany na bicykle a informačné tabule o vlakových spojeniach či nadväzujúcich prípojoch na mestskú dopravu,“ vypočítavá Slavomír Podmanický, riaditeľ spoločnosti Reming Consult, ktorá vypracovala projekty nových zastávok.

Nároky na výstavbu sa však budú líšiť. Napríklad vo Vrakuni postačí, keď stavbári len vybudujú perón a privedú k nemu chodníky.

No v prípade Mladej gardy sa počíta s tým, že by zastávka vznikla priamo na železničnom moste. Ten však bude treba najprv upraviť, aby sa naň zmestil perón.

„Na tomto úseku sa výhľadovo uvažuje o dvojkoľajnej trati. Na stole je teda aj možnosť, že by sa vybudoval ešte jeden most a nástupiská pre oba smery,“ upresňuje Podmanický.

Pri niektorých zastávkach by zároveň mohli vzniknúť záchytné parkoviská, o tých však zatiaľ rozhodnuté nie je.

Náklady na výstavbu zatiaľ ŽSR nevyčíslili. Podmanického Reming Consult pred štyrmi rokmi odhadol, že by vybudovanie siedmich nových zastávok vyšlo na zhruba 35 miliónov eur.

Zastávka vo Vrakuni by mala ľuďom z neďalekého sídliska urýchliť spojenie s centrom. Vizualizácia - Reming
Zastávka vo Vrakuni by mala ľuďom z neďalekého sídliska urýchliť spojenie s centrom. Vizualizácia – Reming

Väčšinu peňazí by mohli pokryť európske fondy. „Výstavba je na zozname operačného programu, ktorý spadá pod ministerstvo dopravy,“ hovorí Pavlíková.

Autá stoja, vlaky idú

Bratislavský projekt zapadá do trendu, ktorým sa snažia ísť aj ďalšie metropoly. Napríklad Praha na svojom území zvažuje hneď tridsať nových vlakových zastávok.

Dôvod je jednoduchý: železnica je oddelená od ostatnej dopravy, vďaka čomu sa vlaky elegantne vyhýbajú dopravných zápcham.

Navyše ide o relatívne lacné riešenie. „Netreba budovať nové koridory, stačí využiť už existujúce trate,“ hovorí Kratochvílová.

Lenže pridanie nových zastávok na trati je len jedna časť príbehu. Pre úspech celého projektu je podstatné, aby sa mu prispôsobila aj bratislavská hromadná doprava.

Vlaky nestoja, tvrdili svojho času České dráhy na často parodovanom bilborde.
Vlaky nestoja, tvrdili svojho času České dráhy na často parodovanom bilborde.

„Zastávky nemajú zmysel, pokiaľ pri nich nebudú zastavovať ďalšie spoje, ktoré cestujúcich porozvážajú po okolí. Inak ich z áut dostaneme len ťažko,“ hovorí Milan Perný zo Združenia pre efektívnu a ekologickú dopravu.

A práve v tom môže byť problém. Zatiaľ čo k niektorým zastávkam bude stačiť len presmerovať autobusy, pri iných budú potrebné významné investície.

Príkladom je Ružinov. „Nová zastávka by tu mala vzniknúť asi dvesto metrov od konečnej električky, čo je však príliš ďaleko. Mesto preto musí električku posunúť,“ hovorí Perný.

A podobný problém je aj so zastávkou pri obchodnom centre Bory, kde je predĺženie električiek naplánované zatiaľ len na papieri. „Pokiaľ v týchto miestach majú vlaky niečomu pomôcť, musí sa s úpravou električkových tratí začať čo najskôr,“ dodáva Perný.

Vedenie samotného Dopravného podniku Bratislava síce s týmito investíciami počíta – ale vo svojom výhľade do roku 2025.

S električenkou do „osobáka“

Ďalšou podmienkou je, aby sa zjednotili cestovné tarify pre vlaky a MHD. Teda aby vznikol systém, pri ktorom sa bude môcť cestujúci vo vlaku odviesť i na bežnú električenku, aby si nemusel kupovať lístok pred každou jazdou.

„Znie to banálne, ale v slovenských pomeroch môže byť i s týmto veľký problém,“ hovorí Perný.

V praxi to znamená, že jednotné lístky musia platiť v bratislavskej MHD, prímestských vlakoch štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) i žltých súpravách RegioJetu, ktorý jazdí na trase z Komárna a Dunajskej Stredy.

V prípade štátnej ZSSK už niečo podobné funguje v rámci Bratislavy a okolia.

„V osobných vlakoch a regionálnych expresoch uznávame predplatné lístky, ktoré sú zapojené do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji,“ uvádza hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Osobáky by mohli v niektorých úsekoch fungovať ako rýchlejšie električky.  Foto N - Tomáš Benedikovič
Osobné vlaky by mohli v niektorých úsekoch fungovať ako rýchlejšie električky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súkromný RegioJet by sa tiež chcel za určitých podmienok pripojiť. „Musí sa však doriešiť mechanizmus, ktorý zaručí presné a spravodlivé rozdeľovanie príjmov medzi jednotlivých dopravcov,“ uvádza hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Na každom kilometri

Samotným dopravcom by nové zastávky mohli pomôcť prilákať nových zákazníkov. „Predpokladáme, že na budúcich zastávkach by zastavovali naše osobné vlaky. V prípade výrazného záujmu by mohlo ísť aj o regionálne expresy,“ uvádza hovorkyňa ZSSK Morháčová.

Niektorým spojom by však nové zastávky mohli v konečnom dôsledku aj uškodiť – vlaky by totiž na niektorých miestach zastavovali už po necelom kilometri, čo by predĺžilo ich dojazdový čas.

Pokiaľ vzniknú nové zastávky, vlaky by na niektorých miestach stáli na každom kilometri. Foto N - Tomáš Benedikovič
Pokiaľ vzniknú nové zastávky, vlaky by na niektorých miestach stáli na každom kilometri. Foto N – Tomáš Benedikovič

„V súčasnosti nemôžeme spresniť, či a do akej miery by vlaky na nových zastávkach zastavovali na úkor súčasných zastávok. Najprv by sme museli urobiť dopravný prieskum,“ dodáva Morháčová.

Súkromný RegioJet s častejšími zastávkami problém nemá. „Aj v zahraničných aglomeráciách vlaky často plnia úlohu mestskej dopravy. Vzdialenosti medzi vlakovými zastávkami tak bývajú podobné, aké sú vzdialenosti medzi zastávkami metra,“ poznamenáva Ondrůj.

Teraz najčítanejšie