Denník N

Uber: Príbeh jednej modernej korporácie, ktorá sa práve vrátila na Slovensko

Foto - AP
Foto – AP

Príbeh alternatívnej taxislužby ukazuje svetlé aj tienisté stránky moderných spoločností v sektore IT, ktoré nemenia život len taxikárom.

Autor študuje na London School of Economics

Kancelária Uberu v Londýne, kam sa chodia registrovať všetci noví vodiči, je v modernej presklenej budove v bohatej štvrti blízko Trafalgarského námestia. Návšteva je to plná kontrastov; od protikladu starej viktoriánskej budovy a moderného dizajnu samotnej kancelárie Uberu, až po rozdiely medzi samotnými vodičmi.

Stereotyp vodiča Uberu v Londýne ako migranta z južnej Ázie, ktorý riadi Toyotu Prius, je do veľkej miery pravdivý. No človek tu stretne rôzne druhy ľudí – od študentov, ako som bol ja, cez prisťahovalcov z iných častí Európskej únie až po druhú generáciu migrantov, dnes už Britov, pre ktorých je riadenie Uberu v Londýne lepšou alternatívou než horšie platená manuálna práca v zabudnutej časti krajiny.

Práve sieť vodičov je najväčším aktívom Uberu. Tvári sa síce ako IT spoločnosť a pracuje na vývoji samojazdiacich áut, prediktívnych algoritmov na premávku a snaží sa rozšíriť svoju ponuku aj o také rôznorodé služby ako helikoptéry v Dubaji či motorky na Srí Lanke, ale podstata obchodného modelu zostáva rovnaká.

Čo robí Uber problematickým zo spoločenského hľadiska, je fakt, že úzke prepojenie medzi flexibilitou zamestnania a neistotou zárobku stojí na ľuďoch, pre ktorých je tento balans dostatočne atraktívny. Vo veľkých európskych mestách sú to prevažne ľudia bez stabilného zamestnania ako migranti či študenti. Ľudia, ktorí teoreticky na výber majú, no prakticky už menej.

Moderný jednorožec

Pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Uber

Komentáre

Teraz najčítanejšie