Denník N

Ústavný súd: Novinári môžu o spise Gorila písať slobodne

Partner finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Foto - TASR
Partner finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák. Foto – TASR

Kauza Gorila je závažná celospoločenská téma, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa. Ústavný súd to skonštatoval v rozhodnutí, keď Penta žalovala Hospodárske noviny za komentár, ktorý citoval zo spisu Gorila.

Väčšina mediálnych žalôb spoločnosti Penta vrátane nedávnej žiadosti o odpoveď do Denníka N súvisí s tým, ako novinári informujú o kauze Gorila. Penta tvrdí, že doteraz nebola potvrdená autenticita spisu, ktorý podľa toho, ako je zverejnený na internete, opisuje korumpovanie štátnych úradníkov a politikov šéfom Penty Jaroslavom Haščákom.

Penta žiada súdy, aby médiá trestali za to, keď citujú zo spisu. Ústavný súd teraz vo februári prijal rozhodnutie, podľa ktorého je spis Gorila taká závážna vec, že médiá musia mať právo ho komentovať.

Daniš verzus Penta

Súd rozhodoval o sťažnosti Hospodárskych novín, ktorých vtedajší komentátor Dag Daniš v júni 2013 napísal: „Podľa spisu Gorila mal šéf Penty Haščák zabezpečiť pre koalíciu (a poslanecký klub ANO) dvoch poslancov Mečiarovho HZDS – Džupu a Kolesára. Džupa mal dostať ‚štyri milióny korún a bude poslúchať‘. Ďalší dezertér mal dostať šesť miliónov.“

Išlo o texty, ktoré sa týkali podozrení z kupovania poslancov počas druhej Dzurindovej vlády (2002 – 2006) a pri hlasovaní za zdravotnícke zákony ministra Rudolfa Zajaca (ANO). Penta noviny zažalovala a žiadala o uverejnenie opravy, v ktorej by bolo napísané aj to, že „všetky tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé“. 

Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II Michaela Pacherová dala vo februári 2014 Pente za pravdu a prikázala sa Hospodárskym novinám ospravedlniť. Rozsudok potvrdil aj krajský súd o dva roky neskôr. Vo veci rozhodoval senát v zložení Roman Huszár, Zuzana Posluchová a Magdaléna Floreková. Novinám nepomohlo ani dovolanie na Najvyšší súd, ktorý ho zamietol. Tam rozhodoval senát v zložení: Daniela Sučanská, Elena Siebenstichová a Emil Franciscy.

Až senát v zložení Lajos Mészáros, Jana Laššáková a Sergej Kohut na Ústavnom súde dal novinám za pravdu. Na súde v súčasnosti pôsobí už len Laššáková.

Penta tvrdila, že išlo o „neobhájiteľné pochybenie, úskočnú, a preto neprípustnú formu žurnalistiky, ktorú nielen v danom prípade uplatnil autor spomínaného článku,“ no súd mal iný názor. Finančná skupina ďalej hovorila o rôznych formách prekrúcania reality a text zaradila do postfaktuálnej doby. Sudcovia však poukázali na to, že médiá majú právo o Gorile informovať. Skritizovali tiež predchádzajúcich sudcov, ako vo veci rozhodli a ako o nej rozmýšľali.

Sú to „predovšetkým médiá“, ktoré podľa Ústavného súdu plnia v demokratickej spoločnosti dôležitú úlohu informovať.  Ak novinári konajú v dobrej viere, ich konanie chráni aj základný dohovor o ľudských právach.

Nižšie súdy postavenie médií v spoločnosti takto nevnímali. Okresný súd pod vedením sudkyne Pacherovej napísal, že obsah spisu Gorila je diskutabilný a pravdivosť v ňom uvedených tvrdení nebola preukázaná. „Autor nemôže bez ďalšieho prebrať informácie uvedené z takéhoto zdroja bez toho, aby si ich pravdivosť overil hodnoverným spôsobom,“ tvrdil okresný súd.

Ústavný súd toto tvrdenie okresného súdu označil za „alarmujúce“.

Novinári nemôžu nahradiť policajtov

„Ústavný súd podotýka, že kauza Gorila je od zverejnenia spisu v roku 2011 oprávnene predmetom širokej verejnej diskusie, a to vrátane otázky autenticity spisu. Ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa. Ich úlohou je totiž poukazovať aj na politické prešľapy a škandály, aby tak podporili konštruktívnu debatu v spoločnosti a prostredníctvom tlaku verejnej mienky pomáhali spoločnosti vysporiadať sa s niektorými jej neduhmi,“ napísali sudcovia.

Pokračujú, že práve preto majú médiá prívlastok strážcovia demokracie. „Existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou). Odkaz novinára na spis Gorila, bez ohľadu na to, či bola alebo nebola potvrdená autenticita, preto poskytuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté vyhlásenia, predmetom ktorých je hodnotenie/analýza obsahu spisu, respektíve závery z neho vyvodené.“

Foto – TASR

Sudcovia kritizujú nižšie súdy za to, že požadovali od novinárov overenie autenticity spisu. Podľa Ústavného súdu je to kladenie neprimeraného bremena na žurnalistov. „Je absurdné požadovať od novinárov, aby v tomto smere nahrádzali orgány činné v trestnom konaní.“ Podľa súdu by to znamenalo, že novinári by zo spisu vôbec nemohli citovať, „čo je z hľadiska ochrany slobody prejavu neakceptovateľné“.

Hospodárske noviny doteraz vo veci opravu neuverejnili a podľa Ústavného súdu tak už ani urobiť nemusia. Krajský súd bude v ďalšej veci viazaný názorom Ústavného súdu.

Polícia vyšetruje kauzu Gorila už siedmy rok, odkedy dodnes neznáma osoba zverejnila spis Gorila na internete koncom roka 2011. Bývalý šéf policajného tímu Gorila Marek Gajdoš pre Denník N v roku 2017 vyhlásil, že polícia vie, koľko komu Penta v minulosti poslala na účet, ale nevedia preukázať, že ide o korupciu.

„Na základe môjho subjektívneho hodnotenia zistených dôkazov a operatívnych informácií som presvedčený o pravdepodobnosti toho, ako sa veci udiali. Nemôžem však otvorene povedať, že sa stal trestný čin. Množstvo zo zverejnených vecí sa potvrdzuje, aj mnohé tam naznačené finančné toky. Naozaj sa nám podarilo preukázať, že niektoré osoby získali konkrétne sumy spôsobom, ktorý sa každému bežnému človeku môže zdať na základe logického uvažovania a fungovania trhu ako nepravdepodobný. Nemôžem však vyhlásiť, že to bol úplatok,“ povedal Gajdoš.

Bývalý vyšetrovateľ tiež povedal, že za predpokladu, že by odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici nebolo súdom vyhodnotené ako protizákonné a obsah odpočúvania by tak bolo možné procesne použiť ako dôkaz, bola by to už iná dôkazná situácia. „Mali by sme totiž porušenie predpisov dotyčného verejného činiteľa, plnenie od Penty a ich vzájomný rozhovor, kde sa dohadujú, že to bude vlastne úplatok alebo provízia,“ hovoril tiež Gajdoš, ktorý je dnes náčelníkom mestskej polície v Bratislave.

Nahrávky sa dajú použiť

V tom čase polícia zvukové nahrávky Gorily nemala, to sa však po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zmenilo. Celá nahrávka Gorily sa našla na USB kľúči v trezore Mariana Kočnera. Polícia nahrávky skúma. Ústavný súd v roku 2012 konštatoval, že odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici bolo protiústavné, pretože nebolo dostatočne odôvodnené, a nariadil nahrávky zničiť. Nie všetci sudcovia si však myslia, že sa nedajú použiť.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment, ktorý nedávno rozhodol v korupčnej kauze regionálneho politika Eugena Čuňa o podmienečných trestoch, v rozsudku napísal, že za istých okolností sú podľa neho aj nezákonne získané nahrávky použiteľné ako dôkaz. Kliment sa odvolával na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je podľa neho dôležité, aby vo veci prebehol spravodlivý proces a aby mal obžalovaný právo sa riadne brániť a aby sa ku všetkým zaisteným nahrávkam mohol vyjadriť.

Podľa Najvyššieho súdu sa nahrávky dajú použiť ako dôkaz, ak išlo o nevyhnutný zásah do súkromia, ktorý sa inak nedal vykonať, ak cieľ odpočúvania bol legitímny, ak išlo o zásah vo verejnom záujme, ak mali obžalovaní právo sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu a odvoláva sa aj na to, že nešlo o jediný a rozhodujúci dôkaz o vine.

Čuňo a spol. tiež namietali, že ich odpočúvania sú nelegálne, lebo žiadosti na odpočúvanie neboli zo strany polície dostatočne odôvodnené. To isté tvrdila aj Penta, podľa ktorej Slovenská informačná služba, ktorá odpočúvala byt na Vazovovej, svoju svoju žiadosť na súd nedostatočne odôvodnila.

Tím Gorila zatiaľ nepovedal, ako bude s nahrávkami ďalej narábať. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik žiadal o ich originál, ale policajti mu dali len kópiu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kauza Gorila

Slovensko

Teraz najčítanejšie