Denník N

Situácia v Poštovej banke dáva dôvod, aby sa NBS pozrela na úvery schránkam

Ide o naše peniaze. O veľa našich peňazí – individuálnych aj spoločných.

Najdôležitejšie sú témy, pri ktorých ľudia zívajú. Dnes bola v parlamente jedna taká – správa o stave finančného trhu, ktorú predniesol guvernér NBS. Využil som príležitosť a hovoril som o troch, podľa mňa zásadných, veciach:

  • Aby ľudia menej platili za finančné služby vrátane vkladov a hypoték.
  • Aby sme zo spoločných peňazí negarantovali úvery schránkovým firmám.
  • A do tretice, aby sme sa nevrátili do 90. rokov, keď štátom vlastnené banky takmer zničili túto krajinu.

1. Ziskovosť bánk na Slovensku je naďalej mimoriadne vysoká. Z môjho pohľadu je to problém, pretože ich ziskovosť nevyplýva z ich inovatívnosti, ale z nedostatočnej konkurencie a čiastočne aj z regulácie.

Od roku 2010 sa nám podarilo dosiahnuť možnosť preniesť si hypotéku, čím sme zásadne znížili úrokové sadzby úrokov na bývanie. Bohužiaľ, toto je jediný významnejší krok, ktorý sa podarilo realizovať. Nepodarilo sa ho totiž nasledovať v oblasti vkladov.

Ministerstvo financií aj s mojou podporou pôvodne navrhlo, aby si ľudia mohli preniesť účet z banky do banky zadarmo, spolu so všetkými inkasami, platobnými príkazmi a pod.

Dokonca som navrhoval, aby si ľudia mohli preniesť takto účet v rámci celej eurozóny. Takéto opatrenie by prispelo k vyššej súťaži a naštrbilo by oligopol bánk.

Ministerstvo financií však tento proces pred rokom a pol zastavilo a odvtedy sa nič neudialo. Na jednej strane tu teda prebieha rétorická vojna proti bankám, na druhej strane ziskovosť bánk pokračuje a súčasný parlament neprijal žiadne opatrenie, ktoré by pomohlo súťaži a občanom.

Zároveň vidíme problém aj tam, kde sa predtým darilo. NBS začala pred časom poukazovať na to, že niektoré poskytované hypotéky na nehnuteľnosť sú vo výške až 100%-nej hodnoty nehnuteľnosti. Takéto pôžičky majú väčšiu mieru rizika.

NBS sa reguláciou postavila za to, aby sa podiel takýchto hypoték na trhu obmedzil. Tieto kroky však neviedli k obmedzeniu ich poskytovania, len k zdraženiu takýchto hypoték – banky využili situáciu na to, aby dali síce nižšiu hypotéku, napr. 70% nehnuteľnosti, ale zároveň poskytli zvyšných 20-30% hodnoty cez spotrebný úver, ktorý je oveľa drahší.

Riziko sa tak nejako neznížilo a úvery, paradoxne, ešte zdraželi. Postup NBS umožnil kartelizáciu a zvýšenie marží bánk. Hoci upozornenia NBS mali dobrý úmysel, ich výsledok je nevhodný a NBS by v tomto prípade mala zvážiť ďalší zásah, ktorý by situáciu napravil.

2. Druhou vecou, ku ktorej som sa vyjadril, sú schránkové firmy a banky. Regulačné poriadky sa pomerne prísne pozerajú na obchody so spriaznenými osobami banky. Ak by tak nerobili a bolo by možné požičiavať bez verejnej kontroly sám sebe, tak by si každý oligarcha založil banku a z vkladov občanov by financoval svoje vlastné aktivity.

Požičiavanie samému sebe je teda prísne regulované. Každá regulácia je však dobrá len do tej miery, do akej je funkčná jej vymáhateľnosť. Schránkové firmy ničia práve túto vymáhateľnosť – pretože sa nedá zistiť, voči komu tie pôžičky naozaj sú.

Aby som bol konkrétny – Poštová banka má v súčasnosti 566 miliónov eur vlastného imania. Úvery Poštovej banky voči cyperským subjektom sú takmer v rovnakej hodnote – 549 mil. eur, a zároveň za ostatný rok stúpli o 80 mil eur.

Táto situácia dáva veľký dôvod na dohľad NBS nad schránkovými firmami a na úverovú expozíciu voči nim. Otázkou však je, či dnešný legislatívny rámec dáva NBS dostatočné kompetencie na to, aby takýto potrebný dohľad zvládla.

3. Do tretice Váhostav, Fond ochrany vkladov a Slovenská záručná a rozvojová banka. Vládna väčšina zneužila kauzu Váhostav na to, aby štátom vlastnenú SZRB prinútila k tomu, že štátna banka bude odkupovať pohľadávky veriteľov Váhostavu za netrhových podmienok, a tak de facto na úkor nás všetkých.

V tejto veci by NBS mala byť proaktívna a situáciu pozorne monitorovať a aj sa k nej jasne vyjadriť. Prvým dôvodom je, že na Slovensku máme jasnú historickú skúsenosť so štátnymi bankami. Najdrahšia operácia v histórii samostatnej SR bolo vyčistenie štátom vlastnených bánk po páde Mečiara.

Keby sme mali podobné čistenie robiť znovu, tak prestrelíme všetky dlhové brzdy a máme zásadný problém. Slovenská záručná rozvojová banka a Exim banka ostali po tomto čistení zachované preto ako štátne banky, lebo boli pomerne konzervatívne a nerizikové.

Dnes sa však začala otvárať Pandorina skrinka, keď sa tieto banky majú púšťať do plnenia politického zadania. Ak tieto banky začnú robiť politicky motivované operácie, hrozí, že o 5-10 rokov môžeme byť v rovnakej situácii.

Bez toho, aby NBS vstupovala do politiky, by mala dohliadať na to, aby štátne banky fungovali na komerčnej báze. Ak majú konať z pozície agenta štátu a vykonávať iné ako komerčné operácie, tieto by mali prebiehať za štátne prostriedky a cez štátne účtovníctvo.

Druhým dôvodom je, že z hľadiska fungovania bankového sektora je mimoriadne dôležité vedieť, ako je používaný Fond ochrany vkladov. Keď som v protischránkovom zákone navrhol, aby NBS spravovala register koncových užívateľov, NBS proti tejto kompetencii zúrivo bojovala. Keď si však vládna väčšina schválila absolútnu moc nad využitím Fondu ochrany vkladov, NBS proti tomu nebojovala vôbec.

Verím, že tieto tri body obsahujú zásadné témy pre ľudí a verejné financie, v ktorých je hlas a praktický zásah NBS veľmi dôležitý.

Verím, že médiá aj iní politici sa na ne tiež budú pýtať. Pretože ide o naše peniaze. O veľa našich peňazí – individuálnych aj spoločných.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash