Denník N

Zlý muž, ktorého sa báli aj vlastní, učí mladých extrémistov, ako žiť bez nenávisti

Sammy Rangel. Foto N – Daniel Vražda
Sammy Rangel. Foto N – Daniel Vražda

Sammy Rangel prežil detstvo plné bitky a ponižovania. V jedenástich rokoch ušiel z domu a pridal sa ku svojmu prvému pouličnému gangu. O šesť rokov neskôr už bol vodcom hispánskeho gangu vo väznici a extrémistickú ideológiu nenávisti, násilia a „bieleho“ rasizmu prijal za svoju.

Päťdesiatnikovi pribudli roky, kilogramy aj oblek, napriek tomu vidno, ako asi vyzeral pred tridsiatimi rokmi. Svalnatý nakrátko ostrihaný Hispánec strávil mladosť dílovaním drog, krvavými bitkami gangov a bojom za vlastnú rasu.

Muž, ktorého sa báli aj vlastní, vyštudoval univerzitu a vedie organizáciu Život po nenávisti. Vyše 20 rokov pomáha násilníkom, ktorým sa podarilo dostať z extrémistického prostredia. Nedávno absolvoval aj prednáškové turné po Slovensku.

 

Ľudia sa dostávajú k extrémizmu rôzne, ale začiatok väčšiny dobrých aj zlých vecí treba hľadať, ako napísal spisovateľ Robert Fulghum, „v materskej škôlke“, takže niekde v detstve. Ako ste vyrastali?

Súhlasím s tým, že osobnosť vytvára to, čo zažijete v detstve, ale mojou prvou reakciou na zážitky z detstva bola rezistencia a odpor.

Rezistencia voči čomu?

Začnem spomienkami na detstvo. Matkin brat znásilňoval sestru aj mňa, keď som mal dva roky. Rodičia boli násilníci, bili nás tým, čo im prišlo pod ruku. Nedovolili mi jesť, nemohol som spať a celú noc som musel čupieť pri maminej posteli.

O akom období detstva hovoríme?

Medzi druhým a jedenástym rokom. Týrali ma aj tak, že som nemohol ísť na toaletu a keď už mi to dovolili, nútili ma piť vlastný moč. Bitky a ponižovanie trvali niekoľko hodín denne počas celého detstva. V jedenástich rokoch som uvažoval aj nad tým, že by som rodičov zabil. Niežeby som chcel, bol som dieťa, ale nevidel som inú možnosť úniku. Nakoniec som to neurobil, ale ušiel som z domu.

Prečo ste ušli práve v jedenástich rokoch? Čo sa vtedy stalo?

Mal som pocit, že vnútorne umieram a utýrajú ma na smrť. Teraz, keď už som terapeut a pracujem aj s deťmi, myslím si, že v tom boli aj zmeny v mozgu a v myslení.

Ste dospelý muž, odvtedy už ubehlo veľa rokov, opýtali ste sa niekedy rodičov, prečo vás týrali?

Áno

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie