Denník N

Demokrati majú aj lepšiu možnosť ako impeachment

Predsedníčka snemovne reprezentantov amerického kongresu Nancy Pelosiová počas prejavu na Americkej konferencii starostov v rámci zimného stretnutia vo Washingtone 23. januára 2019. Foto – TASR/AP
Predsedníčka snemovne reprezentantov amerického kongresu Nancy Pelosiová počas prejavu na Americkej konferencii starostov v rámci zimného stretnutia vo Washingtone 23. januára 2019. Foto – TASR/AP

Prezidentovi protivníci sa predbiehajú v tom, kto je k nemu tvrdší. Ide im o Trumpov skalp, ale rozumnejšie by bolo, keby im šlo o moc. 

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Predstavte si na chvíľu, ako asi stále častejšie reči demokratov o impeachmente prezidenta Donalda Trumpa pôsobia na tie desiatky miliónov ľudí, ktorí ho volili. Mnohí z nich ho podporovali preto, že majú pocit, že ich mestské, vzdelané a kozmopolitné elity – zvlášť právnici a novinári – ignorujú, ponižujú alebo sa im vysmievajú. Lenže čo sa stane, keď vo voľbách zvíťazí ich favorit? Tie isté elity sa viackrát pokúšajú urobiť niečo, čo by výsledky volieb v roku 2016 zvrátilo. A to len masívne zvýši rozhorčenie voličov, ktorí Trumpa podporujú. Namiesto toho, aby sa pozornosť sústredila na prezidentove prešľapy, sa hovorí o posadnutom správaní demokratov. A nakoniec je tu, samozrejme, zákonné obmedzenie. Snaha o impeachment stroskotá tak či tak, pretože v senáte kontrolovanom republikánmi sa nenájdu dve tretiny členov, ktoré sú potrebné na prezidentovo obvinenie. To mu umožní označiť sa za „očisteného“, čo je, akoby si na krk zavesil zlatú medailu.

Politika, nie právo

Viem, viem, mnohí zanietene argumentujú, že tu nejde o politickú aféru, ale o morálnu a právnu záležitosť. Hovoria, že po prečítaní Muellerovej správy kongres nemá inú možnosť, než si splniť svoju povinnosť a Trumpa obžalovať. Lenže tento pohľad je úplným nepochopením impeachmentu. Ide totiž o inherentne politický, nie právny proces. Preto sa slovník používaný pri tomto inštitúte líši od trestnoprávneho slovníka. A to je dôvod, prečo má o veci rozhodnúť politický orgán – kongres – a nie súdy.

V roku 1970, keď bol lídrom opozície v snemovni reprezentantov, poskytol Gerald Ford tú najčestnejšiu definíciu prípadov, kedy môže prísť k impeachmentu. Ide o „čokoľvek, na čom sa väčšina v snemovni reprezentantov v danom historickom momente zhodne“. Z troch prípadov v americkej histórii bol plne oprávnený len proces proti Richardovi Nixonovi. Rozhodnutie prezidenta Andrewa Johnsona prepustiť svojho ministra obrany, ktoré bolo jasne v súlade so zákonom, k impeachmentu viesť nemalo. To isté platí v prípade Billa Clintona a aféry Whitewater, ktorá bola predmetom nezávislého vyšetrovania, no to sa dotklo aj úplne nesúvisiacich oblasti a vyvolalo oprávnené otázky o metódach vyšetrovania.

Noah Feldman z Harvard Law School poukazuje na to, že v tomto prípade nám nepomôže ani história, ani úmysly otcov zakladateľov. „Je celkom možné, že mnohí zakladatelia podporovali impeachment z dôvodu vážnych obvinení, ako je napríklad uzurpácia moci. Ale boli by na tomto základe obžalovaní aj Abraham Lincoln za pozastavenie princípu habeas corpus, Franklin Delano Roosevelt za internáciu Američanov japonského pôvodu alebo Lyndon Johnson za masívne rozšírenie vietnamskej vojny? Je to možné.“ Lenže týchto prezidentov neobžalovali, pretože kongres a krajina prijali politické rozhodnutie. A to je dôvod, prečo je úplne primerané, aby aj dnešní demokrati rozmýšľali politicky.

Američania nechcú cirkus za cirkus

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie