Denník N

Kotleba pokračuje, Najvyšší súd jeho stranu nerozpustil

ĽSNS na súde. Foto N - Tomáš Benedikovič
ĽSNS na súde. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najvyšší súd vyniesol verdikt po takmer dvoch rokoch od chvíle, čo návrh na rozpustenie ĽSNS podal Jaromír Čižnár.

Najvyšší súd rozhodol, že stanovy, program a činnosť Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu nie sú v rozpore s demokratickým zriadením, ústavou a zákonmi.

Kotlebovu stranu preto nerozpustil.

Na verdikt sa čakalo takmer dva roky. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal návrh na rozpustenie ĽSNS 24. mája 2017. Bol presvedčený, že ide „o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami“.

Kotleba na tlačovej konferencii ďakoval sudcom Najvyššieho súdu za „osobnú odvahu, že rozhodovali na základe zákona“. „Dnešok potvrdil, že sme legitímnou stranou, ktorá sa demokraticky zapája do politického života,“ povedal Kotleba.

Na tlačovke posmeľoval voličov, aby sa po dnešnom rozhodnutí súdu už nebáli voliť ĽSNS.

Ako vyzeral súd s ĽSNS

Politické ambície kotlebovcov by neovplyvnilo ani rozpustenie strany, pretože si už skôr pre tento prípad pripravili záložnú stranu Ľudová strana Pevnosť Slovensko.

Zákon síce zakazuje tomu, kto sa podieľal na príprave stanov alebo programu rozpustenej strany, ako aj členom „najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu rozpustenej strany“ podieľať sa  na vzniku novej strany či byť jej štatutárom, ale veľké problémy by im to neurobilo. Jednak už novú stranu mali založenú, a navyše zákon nijako neobmedzuje ich kandidatúru do parlamentu.

Pred Najvyšším súdom proti ĽSNS protestovali aktivisti iniciatívy Zabudnuté Slovensko vrátane herečky Zuzany Kronerovej.

„Táto strana predovšetkým nemala nikdy vzniknúť. Pretože už pri vzniku toto zoskupenie vykazovalo znaky extrémizmu,“ povedala herečka v rozhovore pre Denník N.

„Čiže, ak by som mala použiť známu metaforu, dnes je už veľmi hlboko po hodine dvanástej. Je nepochopiteľné, že sa táto strana vtedy pred rokmi zlegalizovala a, žiaľ, dnes už len žneme to trpké ovocie. Som z toho veľmi znepokojená.“

Aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) vyhlásil, že podľa jeho názoru je ĽSNS fašistická strana. „Fašizmus nepatrí na Slovensko,“ povedal v pondelok po príchode do budovy Najvyššieho súdu, kde sídli aj ministerstvo.

N – Tomáš Benedikovič

Do budovy súdu prišlo aj pár desiatok priaznivcov ĽSNS, ktorí pri príchode lídra strany skandovali „Nech žije Kotleba“. Po vynesení rozsudku priaznivci strany v sále zatlieskali.

Súd v odôvodnení pripomenul, že keďže ide o správny súd, dokazovanie je v prvom rade úlohou žalobcu, teda generálnej prokuratúry, a jeho úlohou je najmä posúdiť argumenty jednej a druhej strany. Tým naznačil, že generálna prokuratúra nepredložila dostatočné dôkazy na rozpustenie ĽSNS.

Najvyšší súd neprihliadal na trestné stíhania viacerých predstaviteľov ĽSNS s odôvodnením, že nie sú právoplatne skončené. Generálna prokuratúra sa pokúsila argumentovať aj plejádou trestných stíhaní predstaviteľov ĽSNS.

Pripomeňme si niektoré z nich: poslanec Milan Mazurek bol neprávoplatne odsúdený za protirómske výroky v žilinskom Rádiu Frontinus, predseda strany Marian Kotleba je obvinený za darovanie šekov so sumou 1488 eur, predseda Ľudovej mládeže a člen ĽSNS Michal Buchta je stíhaný za predaj extrémistických materiálov cez internet, ďalší člen strany Anton Grňo zasa za to, že použil verejne pozdrav „Na stráž!“.

Súd: Hrozba nie je bezprostredná

Rozpustenie politickej strany je opatrenie, ku ktorému treba pristupovať veľmi obozretne, argumentoval súd, a zaoberal sa ďalej otázkou, či je riziko ohrozenia demokracie bezprostredné. Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu predložených dôkazov je možné na to odpovedať negatívne.

Podľa súdu je na rozpustenie strany dôležitá podmienka bezprostrednosti a ešte dôležitejšie ako samotné konanie strany je posúdenie toho, či má príležitosť realizovať ohrozenie demokracie.

„Žalovaná strana je síce stranou parlamentnou, ale na prijatie zákona nedisponuje dostatočným počtom hlasov,“ prečítala rozhodnutie predsedníčka senátu Jana Zemková.

Podľa súdu neobstojí argumentácia prokuratúry proti ĽSNS snahou strany o odchod z NATO či vypísanie referenda o vystúpení z EÚ. Tieto hodnotové východiská podľa súdu nie sú dostatočným argumentom, lebo sa nepreukázalo, že by strana na tieto ciele používala nezákonné metódy.

Podobne súd argumentoval aj pri vlakových hliadkach tejto strany, či programe zameranom proti imigrantom.

Na záver opäť konštatoval, že „nie je úlohou suplovať úlohu žalobcu“ pri hľadaní dôkazov. „Súdu neostávala iná možnosť, než žalobu zamietnuť, lebo žalobca, teda generálna prokuratúra, neuniesol dôkazné bremeno,“ povedala predsedníčka senátu.

Generálna prokuratúra v reakcii uviedla, že si počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu. „Až potom bude možné zaujať relevantné stanovisko,“ reagovala na rozhodnutie súdu nerozpustiť Kotlebovu ĽSNS.

Súd sa začal pred tromi týždňami

Súd v pondelok vyniesol už len verdikt, hlavné pojednávanie prebehlo 9. apríla tohto roku. Trvalo osem hodín, počas ktorých sa preberala viac ako 20-stranová žaloba prokuratúry aj desiatky strán obhajoby kotlebovcov.

Na pojednávaní s ĽSNS zastupovali generálnu prokuratúru traja prokurátori, návrh na rozpustenie strany čítal Ivan Minár. Snažil sa presvedčiť, že ĽSNS ide o odstránenie demokratického zriadenia a nastolenie totalitného systému.

Kotlebovci svoju obhajobu stavali na tom, že v spise chýbajú o týchto pohnútkach strany dôkazy, lebo v oficiálnych dokumentoch nič také nehovoria.

Veľká časť žaloby generálnej prokuratúry smerovala k útokom strany voči rómskej menšine. Podľa žaloby ĽSNS cielene zveličuje negatívne javy v rómskych komunitách, vytvára z Rómov agresorov, ale najmä paušalizuje a skutky jednotlivých páchateľov stotožňuje s celým etnikom.

Pri naplnení programu strany by podľa prokuratúry už samotná príslušnosť k menšine viedla k ujme na dôstojnosti. „Nemožno poprieť, že aj príslušníci národnostnej menšiny majú ústavné právo žiť bez zastrašovania,“ povedal prokurátor.

Prokuratúra vychádzala aj z volebného programu Kotlebovej ĽSNS z roku 2016, kde sa píše: „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“, „Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom“ či „Zavedieme policajné cvičenia v čiernych osadách“. Aj na webe www.naseslovensko.net sa nájde množstvo článkov o „cigánskom terore“ či „cigánskej kriminalite“.

Prieskum: ľudia vládu s ĽSNS nechcú

Deň pred vynesením rozsudku, teda v nedeľu, priniesla televízia Markíza prieskum Focusu, v ktorom sa respondentov pýtali, či je pre nich prijateľné, aby sa budúca vládna koalícia, ktorá vzíde z nasledujúcich parlamentných volieb, opierala o podporu Kotlebovej strany.

Desať percent ľudí považuje za „úplne prijateľné“, aby sa budúca vláda opierala o podporu ĽSNS. „Skôr prijateľné“ je to pre necelých 17 percent voličov, „skôr neprijateľné“ pre 24 percent ľudí, a „úplne neprijateľné“ pre 43 percent voličov.

Vláde s účasťou či podporou ĽSNS sú do väčšej miery naklonení skôr muži ako ženy. Takéto vládnutie je skôr alebo úplne prijateľné pre 35 percent mužov (vyše 60 percent je proti), no len pre 19 percent žien. Vyše 73 percent žien vládu s hlasmi ĽSNS odmieta.

Vládnutie s kotlebovcami väčšinovo odmietajú voliči všetkých relevantných strán, samozrejme, s výnimkou priaznivcov ĽSNS.

Najzmierlivejšie sa na účasť či podporu kotlebovcov na vládnutí pozerajú priaznivci hnutia Sme rodina. Pre viac ako tretinu z nich ide o prijateľný scenár, no aj tu má opačný názor vyše 60 percent voličov Borisa Kollára.

[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Marian Kotleba

Slovensko

Teraz najčítanejšie