Denník N

Autor Božieho bludu Dawkins: Nie každý má svoju pravdu a nie všetky sú rovnako hodnotné

Richard Dawkins. Foto - Monika Simonová
Richard Dawkins. Foto – Monika Simonová

Je vo vesmíre život? A ak áno, na akom biochemickom základe? „To by ma naozaj nesmierne zaujímalo,“ vraví sir Richard Dawkins, slávny biológ, popularizátor vedy a autor prelomovej knihy Sebecký gén v rozhovore pre český Deník N.

Precízne formulujúci učiteľ aj superhviezda popularizačných festivalov. Jeho posolstvo je jasné a stále rovnaké: veda a racionálne myslenie prispievajú k dobru ľudstva viac než čokoľvek iné. Zdá sa, že dnes s tým chce polemizovať viac ľudí ako v časoch jeho mladosti. Dokonca ani jeho prednáška v olomouckom kine Metropol sa nezaobišla bez demonštrantov s náboženskými heslami – našťastie demonštranta vcelku mierumilovného a hlavne jediného.

Profesor Dawkins, ktorý je v poslednom čase známy viac ako šíriteľ ateizmu než ako biológ, takéto reakcie vyvoláva na každom kroku. Na festivale Academia Film Olomouc sme s ním hovorili aj o Trumpovi, brexite, sociálnych médiách, o alternatívach k molekule DNA, ale aj o učebnici biológie z roku 2120.

Súhlasíte s názorom, že široká verejnosť dnes rozumie vede menej ako v dvadsiatom storočí?

Neviem o žiadnom výskume na takúto tému. A môj názor je tým pádom bezcenný.

Bezcenný?

Áno.

Prečo si to myslíte?

Na posúdenie podobnej otázky potrebujete vedecký výskum. Potrebujete dáta. Ja žiadne také dáta nemám.

Dobre, ale vidíme okolo seba nové javy. Napríklad hnutie proti očkovaniu. To vás predsa musí rozčuľovať, nie?

Áno, to sa nedá prehliadnuť. Ale nie je to nič nové. Spustil to Andrew Wakefield svojou štúdiou v časopise Lancet už pred dvadsiatimi rokmi. Tá bola kompletne vyvrátená, ale odmietavé názory na očkovanie sa teraz opäť vracajú, hlavne v Amerike, a to s vážnymi následkami. Prepukajú tam epidémie osýpok. Je to smiešne a smutné zároveň.

Nielen v Amerike; v Česku tiež výskyt osýpok rastie.

Áno, počul som.

Myslíte, že sa na zmätení verejnosti podieľajú sociálne médiá ako Facebook, Twitter a podobne?

Áno, mohlo by to tak byť. V minulosti čerpali ľudia informácie z médií, za ktorých obsah niekto ručil, prechádzali editorskou kontrolou. Dnešné sociálne médiá nie sú nijako editované. To má pozitívne aj negatívne dôsledky. K tým negatívnym patrí, že je veľmi ťažké odlíšiť lož od pravdy.

Čo s tým?

Vzdelanie. Médiá sa navzájom líšia tým, že niektoré si starostlivo overujú informácie – napríklad The New York Times – a iné sú ochotné zverejniť lži, ako napríklad Daily Mail. Na internete si ale môže fakty overiť každý sám, stačí použiť Google a porovnávať.

Väčšina ľudí to ale nerobí, však? A potom dôverujú mylným informáciám, fake news.

Navyše tie lži propagujú politici. Napríklad Trump aktívne pomáha šíriť lži a dodáva im váhu. Ale tvrdím, že ide o dočasný problém. Verím, že Američania druhýkrát podobnú chybu neurobia.

Komnata ozvien

Lenže Trump, zdá sa, nie je sám, je súčasťou všeobecnejšieho trendu. Populistickí politici majú dnes veľké slovo takmer všade na Západe. My v Česku ich máme tiež. Vy v Británii máte brexit.

Internet priniesol jednu závažnú hrozbu: všetko, čo na ňom vidíte, je prispôsobené vašim preferenciám. Je to dobre známa vec. Výsledky hľadania sa prispôsobujú tomu, čo vás

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie