Denník N

Tisíce štátnych vagónov už putujú k záhadným súkromníkom

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Noví majitelia štátnych vagónov s väzbami aj na Maltu či Lichtenštajnsko ich môžu prenajať aj konkurentom štátnej firmy, ktorú mala privatizácia zachrániť. Podľa bývalého poradcu expremiérky môže chýbajúca poistka v predaji štátnu firmu položiť.

Až teraz sa uzatvára prvá väčšia privatizácia druhej vlády Roberta Fica. Tisíce štátnych nákladných železničných vagónov, za ktoré má štátny prepravca ZSSK Cargo zinkasovať asi 200 miliónov eur, fyzicky prechádza do rúk privatizérov.

Tento týždeň sa v Centrálnom registri zmlúv objavila posledná zmluva, ktorú treba na fyzický prevod vagónov. Umožní dať za celou operáciou definitívnu bodku.

„Po podpise zmluvy bude nasledovať fyzické odovzdávanie vozňov. Všetky by mali byť odovzdané do konca júna. Po ich odovzdaní na začiatku júla dostane Cargo na účet 216,6 milióna eur s DPH za predané vozne,“ povedal hovorca Carga Martin Halanda.

Stopy vedú aj do Lichtenštajnska

Že peniaze prídu a vagóny odídu, je jasné. Komu sme vagóny predali, už menej.

Ich nový majiteľ, spoločnosť Cargo Wagon, patrí na 34 percent priamo štátnemu Cargu. Zvyšných 66 percent akcií v nej má súkromník.

Mala ním byť renomovaná švajčiarska železničná firma AAE, ktorá boj o privatizáciu vyhrala. S požehnaním ministra dopravy Jána Počiatka však polovicu víťazstva posunula ďalšiemu súkromníkovi.

Takto vyzerala privatizácia štátnych vagónov v praxi.
Takto vyzerala privatizácia štátnych vagónov v praxi.

Kto za ním je, to nikto nehovorí. Vie sa len, že na konci privatizačnej šnúry je švajčiarska schránková spoločnosť Cargo Lease. Za ňou je fond kolektívneho investovania Solveq Funds SICAV so sídlom na Malte.

Môže ísť o tradičnú štruktúru bežných finančných investorov, ako sú banky, no nemusí. Fondy kolektívneho investovania umožňujú rovnako ako schránkové firmy ukryť ich reálnych majiteľov.

Keď sme sa na majiteľov pýtali zástupcu záhadného fondu, muž menom Shatilal Thacker Amit nás odkázal na maltského správcu fondu.

Na Malte sme sa dozvedeli toľko, že tamojší fond, ktorý drží akcie v sprivatizovaných vagónoch, má troch riaditeľov. Jeden pochádza z Malty, ďalší dvaja sú z Lichtenštajnska, pričom jeden z nich je Dán. Volajú sa David Griscti, Claudio Frick a Mikkel Lind a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o právnikov.

O klientov sa neobávajú

Štát tvrdí, že druhý súkromník o našich vagónoch nemôže rozhodovať. Majú byť pod kontrolou víťaza tendra AAE, tiež 33-percentného švajčiarskeho akcionára v našich vagónoch.

Koho si Švajčiari do biznisu prizvali, ministra Počiatka nezaujíma. „Prečo by som mal vedieť akcionársku štruktúru? Je to štandardná forma,“ vyhlásil nedávno.

Ide pritom o predaj asi 12-tisíc vagónov. Z nich si bude štátna firma povinne prenajímať naspäť okolo 8-tisíc vagónov. Je to tak preto, aby sama mohla ďalej podnikať v preprave.

V zmluvách si však štát už nepoistil, aby súkromníci nemohli zvyšných 4-tisíc vagónov prenajať aj konkurentom Carga na prepravu pre dnešných zmluvných partnerov Carga a nedošlo tak prípadne k tomu, že by Cargo platilo nájomné za tisíce vagónov, ktoré nebudú vyťažené.

Štát sa neobáva toho, že by mu niekto časť klientov, ktorých má najmä medzi oceliarmi, prevzal a zásoboval ich vďaka sprivatizovaným vagónom. Preto si ani nedal do zmlúv klauzulu, ktorá by zakázala novému majiteľov vagónov prenajímať ich na obsluhu klientov Carga.

„Takáto dohoda v zmluvách nie je, pretože by bola v rozpore s predpismi zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Zároveň by takáto obmedzujúca podmienka nedávala zmysel, pretože časť vozňov je určená na šrotáciu a na európskom trhu je prebytok nákladných vozňov. Ak by nám niekto chcel konkurovať, robí to už dnes, pretože voľných vozňov na trhu je dosť,“ povedal Halanda.

Prispeje predaj k pádu firmy?

Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej to takto jednoducho nevidí. Myslí si, že „jedného dňa sa dozvieme, že nitky z Malty vedú na Slovensko“.

Matej súhlasí s tým, že nový majiteľ môže svojich 4-tisíc vagónov prenajímať na prepravy kamkoľvek, napríklad po Európe. „Čo je jednoduchšie, rovno prevziať klientelu, na ktorú máte aj kontakty, alebo sa trápiť niekde na trhu?“ pýta sa.

Upozorňuje, že konkurencia je každým dňom silnejšia. Konkurenti Carga tak môžu stále viac bojovať o klientov svojimi cenami. Majú totiž menšie náklady na prevádzku než veľký štátny kolos.

Preto podľa Mateja po voľbách uvidíme, že privatizácia vagónov Cargo pred krachom nezachránila, ale, naopak, k nemu dopomohla. „Teraz sa to bude držať do volieb za každú cenu a do roku po voľbách to celé praskne,“ uzavrel.

Vagóny sa pritom štát rozhodol dať do privatizácie preto, aby sa Cargo zbavilo asi 300 miliónov eur dlhov. Ak by sa to totiž nepodarilo, mohli by spadnúť na plecia daňových poplatníkov.

Teraz najčítanejšie