Denník N

Cítite sa viac ako matka alebo ako partnerka? Randenie po rozvode je vnútorným bojom

Ilustračné foto - Flickr.com/Carlos Ebert
Ilustračné foto – Flickr.com/Carlos Ebert

Najskôr som sa bránila priateľovým prejavom intímnosti, keď bola dcéra nablízku, no keď som si uvedomila, čo robím, naučila som sa nepanikáriť a veci pomaly do seba začali zapadať.

Píše Koraly Dimitriadisová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Ráno po tom, čo som sa vyspala s mužom, ktorý nebol pre mňa dosť dobrý, sa cítim unavene, všetko ma bolí. Moja sedemročná dcéra sa má každú chvíľu vrátiť od otca. Niekoľko dní staré riady sa kopia v dreze, oblečenie a hračky sa povaľujú kade-tade. Začínam plakať. Malý byt mám presne taký neusporiadaný a zaprataný ako zvyšok svojho života.

Bývalý u mňa vyloží dcéru, je hladná. Nestihla som ísť do obchodu, tak na mňa začne kričať, prečo som nenakúpila, kým bola u otca.

Zapípa mi telefón, je to môj ex. Posiela mi niekoľko hnusných správ, a hoci som už zabudla, prečo sme sa hádali, jeho slová ma rozčúlia.

Je to ďalšia, bežná sobota slobodnej matky a jediné, nad čím premýšľam, je, že žiaden muž by nechcel byť súčasťou niečoho takéhoto.

Nechcela som zroniť svoju dcéru

Keď som samu seba presviedčala, že už si nenájdem partnera, bola to akási forma obrany. Povedala som si, že ak ostanem single, nemôže sa to znovu pokaziť. Dovtedy ma priťahovali muži, ktorí vo mne tento názor len posilňovali.

Podľa Americkej asociácie psychológov sa rozvádza približne 40 až 50 percent párov. Po rozchode s manželom som bola sedem rokov sama a celý ten čas ma desila myšlienka, že by som mohla s niekým opäť bývať.

Po chaotickom rozvode sa ďalšia nočná mora vykľula zo striedavej starostlivosti. Roky som nedokázala zaspať po boku iného muža – jednoducho som sa nedokázala uvoľniť. Neustále som bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Teraz najčítanejšie