Denník N

Toľko dobrých koncertov naraz sa len tak nevidí. A na Slovensku už vôbec nie

Foto - Nina Pacherová, Martina Mlčúchová
Foto – Nina Pacherová, Martina Mlčúchová

Koľko hudby znesiete za jeden víkend? Viac, než si myslíte. Teda v prípade, že sa bavíme o hudbe, ktorá za niečo stojí. Tá, ktorá znela v piatok a v sobotu na festivale Sharpe v bratislavskej Novej Cvernovke a v nedeľu večer v klube Fuga, bude doznievať ešte dlho. Zvykneme písať skôr pozvánky na akcie vopred než recenzie potom, a keď už, tak v čo najkratšom čase. Ale k týmto akciám sa oplatí vrátiť z viacerých dôvodov.

Sharpe 2020 má na čom stavať

Sharpe má dva roky a nemožno napísať, že pokračuje tam, kde skončil jeho predchodca Waves Bratislava. Formátom je síce tiež showcase festivalom, ale postaveným úplne inak. Namiesto mnohých klubov rozptýlených po meste tu máte jeden centrálny priestor s pár pódiami. Základný stan, kde sa cez deň debatuje, prednáša, networkuje a celú noc hrá. Ešte zásadnejšou polovicou úspechu tejto akcie sú dve veci: láska k dobrej hudbe z rôznych scén a nastavenie, že rásť treba nielen na dobrých dramaturgických základoch.

Vekový priemer tímu organizátorov je okolo tridsiatky. Všetci už majú dosť skúseností a kontaktov, ktoré nabrali doma aj v zahraničí, a pod rukami im rastie festival, ktorý má vlastnú tvár. Dobré miesto, aj dobrý program. Skrátka niečo, čo nie je len ďalším klonom voľne zameniteľným s inými na festivalovej mape.

Najväčšiu časť programu showcase festivalov obvykle tvoria indierock a elektropop. Sharpe patrí k výnimkám, ktoré majú menej koncertov, ale starostlivo vybraných a poskladaných do dvojdňovej skladačky. Každý tu mal čo objavovať. Mojimi objavmi sa stali Česi Market a Bert & Friends, ukrajinskí Ptakh & Jung, Briti Scalping, Talianka Giungla či Španielka MounQup, no aj inventúra domácej scény vyznela veľmi nádejne. Stále je z čoho vyberať. Showcase festivaly väčšinou neopakujú mená dva roky za sebou, ale keď sa niekto posunie tak výrazne ako Katarzia, vôbec to neprekáža. Organizátori mohli pokojne znovu pozvať aj Katku Málikovú, ktorej nové piesne sú úplne inde ako na debute Pustvopol.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie