Denník N

Čo sme robili pred 30 rokmi: Magické stretnutie v Pukanci u Ivana Kadlečíka

Ludvík Vaculík s Ivanom Kadlečíkom v Martine v lete 1989. Foto – archív L. V.
Ludvík Vaculík s Ivanom Kadlečíkom v Martine v lete 1989. Foto – archív L. V.

V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.

Na tieto stretnutia som sa vždy tešil. Každé tri mesiace sa schádzali zakázaní českí a slovenskí spisovatelia na chalupách a trávili spolu víkend. Tentoraz, koncom apríla roku 1989, prišli do Pukanca k Ivanovi Kadlečíkovi, ktorý mal na vŕšku nad mestom starý dom s veľkou záhradou a v pivnici víno.

Schádzali sme sa takto desať rokov a skupina sa rozširovala, už nás bolo vyše tridsať. Bol som o generáciu mladší a vrýval som si do pamäti debaty, ktoré medzi sebou viedli Václav Havel, Ludvík Vaculík, Ivan Klíma, Miro Kusý, Dominik Tatarka, môj otec a ďalší spisovatelia.

Stretnutia mali prísne konšpiračné pravidlá, nikdy sme o nich nehovorili do telefónu ani v odpočúvaných bytoch, termín budúceho stretnutia sa stanovil na tom poslednom. Len dvakrát za tie roky nás policajti odchytili a rozohnali. Aj nepraktickí spisovatelia vedeli byť dobrými konšpirátormi, keď nimi museli byť.

Prišiel som s Olegom Pastierom a Ivanom Hoffmanom (pre nich bola účasť na takomto stretnutí prvá) ku Kadlečíkovi variť guláš už deň vopred. Keď začali okolo obeda prichádzať prví hostia, bolo to ako zázrak.

Tí z Brna (napríklad Jiří Kratochvíl) to mali bližšie, Pražania prišli až poobede, Zdeněk Urbánek prišiel na golfe, ktorý patril Václavovi Havlovi, ale ten nemohol, lebo bol vo väzení. Chýbal aj Dominik Tatarka, ktorý už bol na tom zdravotne veľmi zle a o dva týždne mal zomrieť.

Prvé hodiny debaty boli sústredené, Ivan Klíma bol určený za moderátora, lebo tentoraz bola témou naša budúcnosť v komunistickom režime, ktorý začal opatrne dávať najavo, že by sa chcel trochu aj dohodnúť.

Išlo o to, že Klímovi a Eve Kantůrkovej ponúkli ľudia z oficiálnych vydavateľstiev (ako napríklad Mladá fronta), že by možno nejaký ich román mohol vyjsť aj oficiálne, najmä ak je nepolitický. Bola to prvá taká ponuka po dvadsiatich rokoch zákazu publikovania, ale len neoficiálna, od niektorých redaktorov, ktorí už mali plné zuby cenzúry.

Eva Kantůrková hovorila, že by sa to malo skúsiť, lebo „treba vyjsť týmto ľuďom v ústrety“, keď sa pokúšajú prelomiť bariéry. Mne sa jej postoj nepáčil,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo sme robili v roku 1989

Komentáre

Teraz najčítanejšie