Suvenír sa šíri Bratislavou ako choroba
Centrum Bratislavy je plné magnetiek, plastových mackov, krtkov a matriošiek.
Autorka je spisovateľka
Kedysi, keď niekto na dovolenke ochorel, hovorilo sa, že si priniesol zo zahraničia chorobu ako suvenír. Dnes, keď kráčam ulicami bratislavského centra, mám pocit, že sme dostali suvenír ako chorobu.
Na Ventúrskej a Michalskej je desať suvenírových obchodov, v okolitých uličkách je to výklad v každej druhej budove, v ktorom sa zľahka kymácajú plastoví mackovia, slnečnice s veľkými očami a žaby. Vedľa nich Millerovi krtkovia, záplava matriošiek a pohárov s Klimtovým bozkom. Kráčam ďalej a suvenírové obchody striedajú cukríkové a lízatkové „factory“.
A aj okolité obchodíky majú problém nenakaziť sa. Predajňa s cukrovinkami aspoň vystrčí pred vchod panely s magnetkami. A keď už vychádzam von s Michalskou vežou za chrbtom, mesto alebo lepšie povedané suvenírové mestečko, sa so mnou lúči stánkom s popolníkmi obviazanými (ako invalidmi) trikolórou.
Vyviazla som. Ešte si doma pred zrkadlom skontrolujem telo – či sa kdesi čosi neprilepilo, či som čosi nechytila – magnetku na zátylok, trikolóru okolo krku, secesný bozk…
Sťažujem sa kamarátom, väčšina vraví: no čo, keď sa im to predáva… Len jedna povie: no a keď
