Jan TvrdoňVideo s českým prezidentom Milošom Zemanom, ako počas návštevy Číny údajne pomáha miestnej starenke, v utorok dorazilo do viacerých českých redakcií. Portál Seznam Zprávy nahrávku zverejnil. Český Deník N však overil, že ide o podvrh.
Zdroj, ktorý správu šíril, sa vydával za zástupcu jedného hongkonského média. „Hong Kong Free Press potvrdzuje, že správa, ktorú ste dostali, je falošná,“ napísal Deníku N zo svojej oficiálnej adresy skutočný šéfredaktor média. Že ide o výmysel, potvrdil aj prezidentov hovorca Jiří Ovčáček.
Kto video vytvoril, kto ho šíril po českých redakciách a s akou motiváciou, zatiaľ nie je jasné.
Deník N sa celý deň bez úspechu snažil zohnať vyjadrenie portálu Seznam Zprávy. Ani po siedmich hodinách od publikovania tejto témy na Facebooku nebol príspevok upravený. Server po niekoľkých hodinách od vydania príspevku iba do komentárov doplnil vyjadrenie Jiřího Ovčáčka a šéfredaktora Hong Kong Free Press. Nie je v ňom však spomenuté, že ide o podvrh.
Hovorca prezidenta verejne uviedol, že je to ukážkový príklad hybridnej vojny, a dodal, že ide o „sprostú kampaň voči prezidentovi“.
Jde o ukázkový příklad hybridní války pomocí FAKE NEWS. Cíl je jediný. Spustit sprostou kampaň proti panu prezidentovi, že jako nelida by určitě té nebohé čínské stařence nepomohl.
FAKE NEWS přitom šíří aktivně ta média, která se kasají, jak proti nim bojují. Ostuda!
— Jiří Ovčáček (@exPREZIDENTCR) April 30, 2019
Video je náročnejšie
V rámci predvolebných kampaní sú rôzne dezinformácie, nepravdivé správy alebo upravené fotky využívané pomerne často. Avšak využitie videí príliš obvyklé nie je, hovorí Jakub Kalenský z organizácie Atlantic Council, ktorý predtým pôsobil v európskom orgáne bojujúcom proti dezinformáciám.
„Využívanie fake videí nie je úplne časté. V poslednom čase sa o tom hovorí ako o hrozbe budúcnosti. Rozhodne to nie je najbežnejší nástroj na šírenie dezinformácií. Lacnejšie je vyrábať obrázky alebo meme, ktorých je plný internet. Video je logicky náročnejšie a sú na to potrební šikovní ľudia a peniaze,“ povedal Denníku N Kalenský.
Zemanovo video je prípadom, keď niekto natočil scénu, ktorá môže pôsobiť pomerne vierohodne. Existujú však videá, ktoré sú oveľa ťažšie rozpoznateľné a potenciálne výrazne nebezpečnejšie. Ide o takzvané deepfakes.
Tak sa označujú videá, ktoré v posledných rokoch medzi odborníkmi zameriavajúcimi sa na boj s dezinfomáciami a propagandou značne rezonujú. S dostatočným množstvom podkladov sa dá vytvoriť úplne vierohodný záznam. Konkrétne ide o tvárovú mimiku alebo reč. O výsledok sa postará umelá inteligencia, ktorá vytvorí na prvý pohľad autentický záznam. Takto vzniklo napríklad video s Barackom Obamom.
Nové udalosti, staré videá
V prípade amerického prezidenta vznikol hlas imitáciou – Obamu nahovoril herec Jordan Peel. Existujú aj nástroje, ktoré dokážu hlas konkrétnych osôb napodobňovať. Okrem zjavného neetického rozmeru celej veci je problematické najmä to, že pri podobných videách nemožno rozpoznať, že nie sú autentické.
V rámci šírenia dezinformácií a najrôznejších hoaxov sa s videom zatiaľ príliš nepracovalo. Doteraz sa častejšie konkrétne staré videá spájali s aktuálnymi udalosťami. To isté sa nezriedka využíva aj pri obrázkoch alebo rôznych textoch.
Jedným z posledných prípadov, keď sa na sociálnych sieťach šírila z aktuálneho kontextu úplne vytrhnutá informácia, bol požiar katedrály Notre-Dame. Sociálne siete zaplavili informácie, že policajti v blízkosti katedrály objavili auto s plynovými bombami a arabskými nápismi. Išlo pritom o udalosť, ktorá sa stala dva a pol roka pred požiarom.
Pokusné balóniky
Využitie sofistikovaných videí je zatiaľ sporadické. „Predpokladáme, že je to drahé. Ale môže sa to meniť. Pri každej technológii vidíme, že lacnie. Zrýchľujú sa počítače, telefóny, takže sa to môže posúvať,“ tvrdí Kalenský. Odborník na dezinformácie tiež opisuje jednu z prípadných motivácií, prečo podobné videá niekto vypúšťa.
„Veľmi často sa tieto veci dejú preto, že sa testujú reakcie. Úplne rovnako napríklad Rusi narušujú vzdušný priestor alebo výsostné vody svojich susedov. Nerobia to preto, že by skúšali inváziu. Deje sa to preto, že testujú reakciu protivníka,“ hovorí analytik.
„Úplne rovnaké veci sa dejú v informačnom priestore. Sleduje sa, ako informačný priestor reaguje na veci, ktoré môžu byť bezvýznamné, aby sme boli pripravení na situácie, ktoré sú dôležitejšie. Púšťajú takéto pokusné balóniky. Ako bude informačný systém reagovať, ktoré médiá to budú vyvracať a ktoré to budú šíriť,“ uzatvára Kalenský.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
