Denník N

Putinovo umenie čistky

Ruský prezident Vladimir Putin bol sám agentom KGB, neskôr sa stal šéfom FSB. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin bol sám agentom KGB, neskôr sa stal šéfom FSB. Foto – TASR/AP

Trestné stíhanie a procesy s bývalými ministrami či gubernátormi sú odkazom pre budúce generácie úradníkov, že si už nemôžu byť istí svojím postavením a že majú robiť len to, na čo dostanú príkaz. 

Autor je politológ z moskovského Carnegieho centra

Zdá sa, že čistky vysokopostavených politikov v Rusku sa zrýchľujú. Posledný dôkaz sme videli koncom marca, keď policajti zatkli Michaila Abyzova, bývalého ministra pre koordináciu projektu Otvorená vláda, a o dva dni neskôr Viktora Išajeva, bývalého ministra pre Ďaleký východ a niekdajšieho guvernéra Chabarovského kraja. Nie je prekvapujúce, že zatknutie takýchto významných postáv má na elitu krajiny odstrašujúci vplyv.

Úrady zatkli či uväznili už troch bývalých ministrov federálnej vlády a tiež pomerne veľa regionálnych úradníkov, a to z dôvodu korupcie či podvodu. Bývalý minister pre ekonomický rozvoj Alexej Uljukajev si v súčasnosti odpykáva osemročný trest odňatia slobody. Bývalá hlava Komijskej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie, Vjačeslav Gajzer stojí pred súdom a hrozí mu 21 rokov. Bývalého gubernátora Sachalinskej oblasti Alexandra Chorošavina odsúdili na trinásť rokov a jeho kolegu z Kirovskej oblasti Nikitu Belycha, ktorý viedol dnes už nefungujúcu liberálnu politickú stranu SPS, na osem rokov. A senátora Raufa Arašukova zatkli v januári na pôde zákonodarného zboru a vyšetrujú ho pre sériu vážnych zločinov.

Nám sa nič nestane

Po smrti Josifa Stalina v roku 1953 boli čistky na najvyšších miestach v Sovietskom zväze relatívne zriedkavou záležitosťou. To isté platilo dlhé roky aj pre postsovietske Rusko, hoci treba spomenúť, že niekoľko vysokopostavených úradníkov štatistického úradu odsúdili v roku 2004 po šesťdňovom procese za korupciu. Mimochodom, to vyvolalo spomienky na dávnejšie obdobie: medzi rokmi 1918 až 1941 sa na čele štatistikov vystriedalo osem ľudí, z ktorých piatich pod Stalinovým dohľadom medzi rokmi 1937 a 1939 zastrelili.

Čistky, prepúšťanie a stíhanie nižších úradníkov sú v Rusku pomerne bežné. Podľa politického analytika Mikolaja Petrova polícia začne 18 až 20 takýchto vyšetrovaní ročne. Týkajú sa gubernátorov, ich zástupcov i starostov.

Lenže v postsovietskej ére sa bývalí premiéri, vicepremiéri a ministri vo všeobecnosti považovali za viac-menej imúnnych voči takémuto riziku. Spoliehali sa na solidaritu svojich kumpánov a predpokladali, že politický systém sa nebude dobrovoľne diskreditovať tým, že by dovolil zatknúť vysokopostaveného úradníka na odpočinku. Dokonca aj opozičný politik Boris Nemcov, ktorého v roku 2015 zastrelili v centre Moskvy, veril, že sa mu zo strany štátu nemôže nič stať, pretože bol bývalým vicepremiérom.

Odkaz elitám

To, či bol alebo nebol štát zainteresovaný do objednávky Nemcovovej vraždy, stále nevieme, ale posledné zatknutia bývalých ministrov tieto ilúzie rozbili. Naopak, signalizujú, že Putinova čistka sa dnes týka

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie