Denník N

Čo nám Monty Python hovorí o brexite

Na snímke z roku 1969 sú členovia britskej skupiny komikov Monty Python. Zľava dole Terry Jones, John Cleese, Michael Palin a zľava hore Graham Chapman, Eric Idle a Terry Gilliam. Foto – TASR/AP
Na snímke z roku 1969 sú členovia britskej skupiny komikov Monty Python. Zľava dole Terry Jones, John Cleese, Michael Palin a zľava hore Graham Chapman, Eric Idle a Terry Gilliam. Foto – TASR/AP

Narcizmus drobných rozdielov tak dobre opísaný vo filme Život Briana je výstrahou pre všetkých priaznivcov zotrvania Británie v Európskej únii.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Veľkonočné znovuuvedenie filmu Život Briana bolo veľmi dobre načasované. Brian nie je Mesiáš a čím viac to popiera, tým viac sú jeho nasledovníci presvedčení o opaku. Hovorí im, aby premýšľali ako jednotlivci. „My všetci sme jednotlivci,“ odpovedajú mu jednohlasne. Tento film obdivuhodne paroduje spôsob, akým môže náboženské presvedčenie skĺznuť do skupinovej mentality, dôverčivosti a fanatizmu. Jeden môj známy kňaz tento film počas pôstu dokonca preberal vo svojej farskej študijnej skupine.

Lenže film má veľa čo povedať aj o narcizme drobných rozdielov, čo je dôvod, prečo by mal byť povinný pre každého, kto sa snaží zastaviť brexit. Brian chce bojovať proti rímskym okupantom svojej krajiny, takže sa snaží spojiť s Ľudovým frontom Judey. Lenže čoskoro zistí, že skutočné výhrady má táto skupina najmä k svojím rivalom z Judejského ľudového frontu. Frakčná rivalita nakoniec vedie ku katastrofe a k Brianovmu zajatiu a smrti.

Čo tam po budúcnosti!

Posuňme sa rýchlo o dvetisíc rokov neskôr do Spojeného kráľovstva. Spoločná platforma Liberálnych demokratov, Strany zelených a strany Change UK by spolu so Škoótskou národnou stranou a waleskou Plaid Cymru mohla (v ideálnom svete) dať proeurópskym voličom šancu povedať brexitu rázne nie vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia koncom tohto mesiaca. Spoločná snaha týchto strán by podľa výskumov verejnej mienky mohla viesť k tomu, že by ich koalícia získala aspoň 16 zo 60 kresiel a že by skončila druhá za labouristami a porazila by tretích konzervatívcov. Takéto zoskupenie by ponúklo niečo, čoho sa dožadujú mnohí ľudia: že politici odložia márnivosť a kmeňové predsudky a namiesto toho začnú presadzovať spoločné ciele. Navyše, spoločná kandidátka by znamenala silný impulz pre stále pravdepodobnejšie druhé referendum, ktoré si však bude taktiež vyžadovať spoločné úsilie viacerých politických strán.

Voľby do Európskeho parlamentu by mali vytvorenie spoločného frontu zvlášť uľahčiť. Domáca politika, nehovoriac o rozdieloch v otázke budúcnosti Európskej únie, totiž v porovnaní s veľkou otázkou vystúpenia z EÚ úplne bledne. Či už v dobrom alebo v zlom, táto vec ovplyvní budúcnosť krajiny na celé desaťročia.

Lenže čo tam po budúcnosti! Politickým stranám záleží viac na dávnych sporoch a na malicherných vlastných záujmoch. Napriek zopár nádejným akciám z minulej jesene nie sú priaznivci zotrvania v EÚ jednotní. Labouristi bojujú svoje vlastné kmeňové vojny. Nováčikovia z Change UK považujú liberálnych demokratov za pokryteckých a bezškrupulóznych zúfalcov. Straníci lojálni k šéfovi liberálnych demokratov Vinceovi Cableovi s jazvami zo starých politických bitiek nemajú náladu ustúpiť reklamným produktom. Uvedomujú si svoju silu, ktorú pravdepodobne ešte zvýši ich výsledok v miestnych voľbách z 2. mája. (V nich si liberálni demokrati nakoniec polepšili – pozn. red.) Mali by tiež získať aspoň niekoľko kresiel v Európskom parlamente. Čo sa týka zelených, tí považujú všetky mainstreamové strany za pošpinené. V Škótsku a vo Walese zasahuje boj medzi unionistami a nacionalistami všetky ostatné témy.

Puntičkársky prístup

Stále ľutujem svoju vlastnú úlohu v prológu tejto tragikomédie, ktorý sa odohral začiatkom osemdesiatych rokov. Po sérii víťazstiev v doplňujúcich voľbách sa aliancia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie