Denník N

Dospelý autista: Žijem len preto, lebo nechcem raniť rodičov

Branislav Lacko. Foto - archív B. L.
Branislav Lacko. Foto – archív B. L.

O tom, že má Aspergerov syndróm, sa Braňo Lacko dozvedel až ako 25-ročný – vďaka testu na internete, potom to potvrdili aj psychológovia a psychiatri. Pre svoju diagnózu si nevie nájsť prácu ani kamarátov a už dvakrát sa pokúsil o samovraždu.

Do svojich 25 rokov vôbec netušil, že je autista. Hoci odmalička trpel úzkosťami a sociálnou fóbiou, jeho rodičia v tom nevideli nič zvláštne. „Som po dedkovi, on bol tiež úzkostný, tak mi len každý hovoril, že som jednoducho po ňom,“ spomína 28-ročný Martinčan Braňo Lacko.

Ako dieťa nezapadal medzi rovesníkov, mal pocit, že s nimi nemá nič spoločné. „Mňa zaujímali skôr odborné veci, a keď som dostal nejaké autíčko, hneď som ho rozobral. Už ako dieťa som sa často správal ako dospelý.“ Azda aj preto putoval k detskej psychologičke, lenže tá si to, že nezapadá medzi rovesníkov, zdôvodnila nadpriemernou inteligenciou – namerala mu IQ 138. „Rodičom povedala, že práve preto si nerozumiem s rovesníkmi, ale že v živote nebudem mať problémy. To sa však mýlila.“

Pochopenie nenašiel ani u učiteliek. Nepáčilo sa im jeho správanie, nemotornosť a pomalosť pri niektorých úlohách. „Na strednej škole ma jedna učiteľka tak kritizovala a ponižovala, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie