Denník N

Ach, preboha a prebohyňu

Prívrženci rodového jazyka by mali brať všetko s mierou.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Prezident Andrej Kiska prijal finalistov učiteľskej ankety Zlatý Amos. Táto nekonfliktne pôsobiaca tlačová správa sa však dočkala aj kritiky. Dôvod je jednoduchý: na fotografii je prezident jediný muž.

V tomto prípade jednoznačne malo byť použité slovo „finalistky“. Rovnako možno predpokladať, že prezident si nepísal tlačovú správu sám, a ten, čo ju písal, netaktne vynechajúc mená, nemusel mať ani potuchu, že ide výlučne o ženy. No podobné výhrady – voči ignorácii žien a rodového jazyka – sa objavili aj po jeho inauguračnom prejave.  

Odmyslime si teraz, za aký úspech sme všeobecne pokladali, že prejav prednáša rečník schopný stvoriť vetu s podmetom a prísudkom, čo bola po dlhom čase novinka, navyše nevyvolávajúci záchvaty smiechu a tvorbu posmešných webov ustavičnými brbtmi. Sústreďme sa na rodový jazyk a na to, ako by malo jeho používanie vyzerať.

Milé čitateľky a milí čitatelia, takto nejako si niektorí úradníci a úradníčky predstavujú každý jazykový prejav: používať by sme mali oba prirodzené jazykové rody. Rovnaký názor majú aj mnohí jazykovedci a jazykovedkyne, spisovateľky, spisovatelia aj ďalší pracujúci a pracujúce so slovom. Redaktor a dokonca ani redaktorka s tým nemôže celkom súhlasiť, lebo text by sa dôsledným uplatňovaním tejto zásady dostal do nečitateľnej podoby.

Prívrženci rodového jazyka argumentujú, že keď sa takto upravený text porovná s pôvodným a prerátajú sa znaky, nárast je minimálny. Skúsme však upraviť jeden fragment práve z inauguračného prejavu: „… každý deň prináša mnohým našim občanom a občiankam také problémy, že v politike a medzi politikmi a političkami…“ Pocit nadbytočnosti niektorých slov zjavne nebude prameniť z počtu znakov, ale z opakovania kmeňa.

Hriešnikom voči rodovo korektnému jazyku sa stávame, len čo napíšeme titulok „Lekári žiadajú vyššie platy“. V tomto prípade sú lekári v tvare, ktorému hovoríme generické maskulínum a znamená zovšeobecnenie v mužskom rode. Jeho odporcovia tvrdia, že takto sa ženy stávajú neviditeľnými. Stačí sa pozrieť na text o „finalistoch“.

No časť slov mužského rodu nemá špecifickú mužskú príponu, a preto sa často pokladajú za rodovo neutrálne. Slovo „učiteľka“ má jednoznačne príponu indikujúcu ženský rod, ktorá aj vylučuje, aby sa na striedačku zovšeobecňovalo do ženskej podoby. Na rozdiel od „učiteľa“ má slovo „sudca“ príponu mužskú. Ak môžeme skupinu učiteľov rozdeliť na učiteľky a napríklad učiteľkov, so sudcami sa to nedá.

V prejave o sudcoch spomenul prezident „sudkyne a sudcov“ jediný raz, kým sudcov tridsaťkrát. Možno sudkyne nad 65 rokov nemáme, ale napriek takmer striktnému používaniu mužského tvaru si to pomyslí asi len málokto. Zároveň predstava, že tridsaťkrát zaznie prvý variant, pripomína rátanie ovečiek.

Sme teda buď nekorektní, alebo zdĺhaví. Problém bude riešiť asi len zásada „všetko s mierou“. A s mierom, prirodzene.

Komentáre

Teraz najčítanejšie