Martin Cibák: Kanadský alebo fínsky systém? Potrebujeme normálnu výchovu detí
Bývalý hokejista Martin Cibák získal v roku 2004 Stanleyho pohár, za Slovensko hral na Svetovom pohári, dvoch MS a olympiáde vo Vancouveri. Spoluzakladal projekt Hokejové talenty Liptova. V rozhovore rozpráva o problémoch mládežníckeho hokeja, hokejových rodičoch aj o domácich MS 2011, na ktorých si zahral. „Mali sme veľmi kvalitný tím a sami na seba sme tlačili. Nevyšli dve-tri veci a už sa to valilo,“ hovorí.
Prečo slovenský hokej v súčasnosti nevychováva viac mladých hráčov, ktorí sú atraktívni pre najlepšie ligy ako NHL alebo KHL?
Problém je dlhodobý, takpovediac sme ho aj čakali a bola otázka času, kedy sa prejaví. Vieme, že bude chvíľu trvať, kým sa to napraví. Ľudia na zväze a hokejoví odborníci spravili v posledných dvoch rokoch dosť veľký audit a analýzu nášho systému fungovania hokeja ako takého.
Všetko je poprepájané, je to o vzdelávaní ľudí v hokeji a ich vôli napredovať v tom; o modernej metodike, ktorá sa opiera o správnu výchovu detí. V týchto veciach máme veľké rezervy oproti iným krajinám, aj krajinám ako Švajčiarsko alebo Nemecko, ktoré boli kedysi ďaleko za nami. Naši tréneri a manažéri si musia uvedomiť, že sa treba stále vzdelávať a nielen čerpať zo svojich skúseností.
O týchto veciach vieme, ale chvíľu potrvá, kým nastavíme správne procesy. Začať musíme od malých detí. Pri pätnásťročných deťoch, ktoré už majú zlé návyky, je to dosť neskoro. Ak vyrastali podľa staršej tréningovej metodiky tvrdého drilu a prúdových cvičení, sú aj inak pripravené po mentálnej stránke a majú tendenciu byť dosť labilné a neveria si, čo sa odzrkadľuje v neskoršom veku, keď sa očakáva, aby už zabrali.
Nikto však nehovorí, že za starších čias tu neboli alebo nie sú aj dobré veci, ktoré pokračujú dodnes. Ale pri našich momentálnych počtoch detí v ročníkoch ich len málo zostane alebo vydrží dlhšie pri hokeji, nehovoriac už o profesionálnom hokeji – to je kapitola sama osebe. Preto by sme sa mali rozprávať o hokejovej evolúcii, to bude lepšie.
Naráža slovenský hokej stále na neochotu učiť sa zo zahraničia?
Nemyslím si, že je to v tom; už fungujeme naozaj otvorene. Vôbec nemusíme hovoriť o kanadskom, fínskom alebo ruskom systéme – potrebujeme jednoducho normálnu výchovu detí, pri ktorej sa začínajú tvoriť hodnoty a deti nie sú pod tlakom ani nie sú znechutené.
Samozrejme, druhou vecou je potrebný počet detí, ktorý momentálne nemáme. Ak by sme mali aspoň ten počet, vedeli by sme aj pri našom staršom systéme niečo vykresať. Nemáme však ani počty, ani infraštruktúru, ktorá nám zlyháva.
Nechýba deťom v procese výchovy akási hravosť a radosť, ktorá by sa potom v hre premietla do pridanej kreativity?
To je základ, na tom je práve nastavená akási moderná obroda hokeja. Samotný hokej je stále jeden, korčuľuje sa všade rovnako, ale ide o to, akým spôsobom vplývame na deti a v akom veku.
Dieťa hrajúce hokej prežíva, povedzme, tri fázy vývoja – najskôr do desať rokov, keď by malo zažívať radosť, voľnosť a zábavu. Potom od desať do pätnásť rokov, keď nadobúda hodnoty, slušnosť a vzdelanie. A posledným obdobím je od pätnásť rokov vyššie, keď už získava silu, samostatnosť a líderstvo. Čudné, že nehovorím o hokeji, však?
Každé z týchto období má svoje špecifiká a na to sme po mentálnej a vzdelávacej stránke zabudli. Máme naozaj veľa kvalitných ľudí a trénerov, ktorí však nemali odkiaľ získavať nové poznatky. Nedbalo sa na psychológiu, vzdelávanie a detaily, ktoré tvoria osobnosť hokejistu.
Je chybou, ak trebárs dieťa hrá odmalička obrancu a nevyskúša si, aké je to útočiť?
Pozrite sa na to racionálne. Prečo by sme mali rozhodovať za dieťa, ak sa ono samo má jedného dňa rozhodnúť a byť šťastné? Prečo by sme ho mali v nízkom veku škatuľkovať
