Denník N

Pliagou Európy bol vždy nacionalizmus a je ňou aj dnes

Alexander Brodszky: Búrka na Blatenskom jazere, SNG. Zdroj – https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_2509
Alexander Brodszky: Búrka na Blatenskom jazere, SNG. Zdroj – https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_2509

Dejiny minulého storočia by nám mali byť dobrou lekciou, prečo treba Európsku úniu zachrániť pred nacionalistami.

Leto roku 1913 strávil ruský skladateľ Sergej Prokofiev postupne v Berlíne, Paríži, Londýne a dovolenku ukončil vo Švajčiarsku. Bol jedným z mnohých turistov, ktorí na svoje cesty nepotrebovali žiadne víza ani pas, len peniaze.

Európa bola vtedy takmer dokonale priechodná a rakúsky spisovateľ Stefan Zweig nadšene písal: „Zrodil sa duch európskej komunity. Aké zbytočné a umelé sú hranice, keď duch našich čias hľadá jednotu a svetové bratstvo!“

O rok neskôr vypukla prvá svetová vojna a s miliónmi jej obetí zahynul aj duch európskej komunity. Takmer celé 20. storočie určovali životy ľudí na našom kontinente dva javy: vojny (horúce alebo studené) a hranice. Ja som do svojich 32 rokov podnikal výlety len do slovenských hôr, lebo som nemal pas. Ale aj keby mi ho komunistické Československo vtedy vydalo, bol by mi prakticky nanič, lebo s takým pasom sa dalo cestovať akurát tak do Maďarska.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Komentáre

Teraz najčítanejšie