Denník N

Denník N bude uverejňovať údaje o CO2 v atmosfére. Je ho tu najviac za tri milióny rokov

Koncentrácia CO2 za posledných 800-tisíc rokov. Zdroj - Scripps Institution of Oceanography
Koncentrácia CO2 za posledných 800-tisíc rokov. Zdroj – Scripps Institution of Oceanography

Denník N začína pravidelne uverejňovať údaje o koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére. V tomto článku skúsime vysvetliť, čo to znamená.

Vedci spájajú súčasné globálne otepľovanie a klimatické zmeny s nárastom skleníkových plynov v atmosfére, ktoré zadržiavajú na planéte teplo. Najväčší vplyv na to (dvoma tretinami) má oxid uhličitý (CO2).

Koľko je momentálne CO2 v atmosfére?

V atmosfére je momentálne 414,49 častice CO2 na milión (ppm). To v podstate znamená, že CO2 tvorí asi 0,041 percenta, alebo 0,41 promile z atmosféry. To sa môže zdať málo, ale jeho vplyv je významný.

Ako to bolo v minulosti?

Presný údaj máme od roku 1958, odkedy ho merajú na observatóriu na sopke Mauna Loa na Havaji (merajú ho aj inde vo svete). Jeho koncentrácia neustále narastá.

Historické údaje vedci dokážu zistiť vďaka „zamrznutým“ bublinám vzduchu v ľadovcoch v Grónsku a v Antarktíde.

Vieme tak relatívne spoľahlivo povedať, aká bola koncentrácia CO2 v atmosfére za posledných 800-tisíc rokov. V časoch ľadových dôb to bolo asi 200 častíc na milión, v medziľadových dobách okolo 280.

Koncentrácia CO2 za posledných 800-tisíc rokov. Zdroj – Scripps Institution of Oceanography

„Už teraz možno povedať, že koncentrácia CO2 je najvyššia za posledné 3 milióny rokov. Čoskoro bude najvyššia za posledných 15 až 20 miliónov rokov,“ hovorí Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ.

Pred troma miliónmi rokov bola teplota na Zemi vyššia o dva až tri stupne Celzia. Vedci často upozorňujú, že k zmenám dochádzalo kedysi pozvoľnejšie, teraz je nárast veľmi rýchly, ako vidno aj na grafe za 800-tisíc rokov.

V dejinách Zeme však bola koncentrácia CO2 v atmosfére aj oveľa väčšia ako v súčasnosti. Pred 600 miliónmi rokov to bolo okolo 6-tisíc častíc na milión. Teplota planéty však vtedy bola oveľa vyššia ako v súčasnosti.

Tempo klesá či rastie?

Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére pritom stúpa čoraz väčším tempom. Kým v 60. rokoch rástla koncentrácia v priemere o 0,6 častice za rok, v poslednej dekáde je to 2,3 častice za rok.

Úroveň CO2 v atmosfére od roku 1958 podľa observatória Mauna Loa. Zdroj – Scripps Institution of Oceanography

Môže za to najmä ľudská činnosť, hlavne spaľovanie fosílnych palív v energetike či doprave. Podľa minuloročnej správy organizácie Carbon Budget mal byť rok 2018 rekordný – napriek rečiam o boji proti klimatickým zmenám ľudstvo ako celok nikdy nevypúšťalo viac emisií skleníkových plynov.

Polovica vypustených CO2 sa síce vráti na Zem (do pôdy či morí, čo zasa spôsobuje prekyslenie oceánov), ale asi polovica emisií zostáva vo vzduchu.

Ako to bude v budúcnosti?

Veľmi pravdepodobne bude tento údaj najbližšie desaťročia iba rásť. CO2 totiž v atmosfére zostáva veľmi dlho. Podľa jednej štúdie sa 65 až 80 percent CO2 rozpadne od 20 do 200 rokov, no v prípade zvyšku sú to storočia až tisícročia.

Pokiaľ nenájdeme spôsob, ako ho efektívne odoberať, aj malý prírastok jeho koncentráciu zvýši.

„Najoptimistickejšie scenáre hovoria o neprekročení hodnoty 450 ppm a o postupnom poklese z tejto hodnoty; horšie uvažujú až s priblížením k hranici 900 ppm, pripadne viac,“ vraví Pecho.

Veľmi pravdepodobne podľa neho v druhej polovici 21. storočia dosiahneme hodnotu 560 ppm, čo znamená oteplenie o 3,5 stupňa do konca storočia.

Za bezpečnú sa udáva koncentrácia 350 častíc na milión. „Je to úroveň, ktorá zabezpečí stabilitu podnebia v dlhodobom horizonte (oteplenie o zhruba 1 stupeň Celzia) a je približne v rozmedzí prirodzenej premenlivosti podnebia v posledných státisícročiach,“ vraví Pecho.

Scenáre vývoja množstva emisií CO2 a jeho celková koncentrácia v atmosfére. Zdroj – IPPC

Prečo sa koncentrácia mení počas roka?

Koncentrácia CO2 v priebehu roka kolíše v pravidelnom cykle. Najviac je ho práve v máji, najmenej na jeseň.

Má to spojitosť s vegetačnou sezónou, počas ktorej rastliny prijímajú viac CO2. „Súvisí to s nástupom a koncom vegetačnej sezóny na severnej pologuli. Najvyššia medziročná koncentrácia CO2 je v máji, potom začína klesať, pretože pohlcovanie (fotosyntéza) prevláda nad uvoľňovaním (respiráciou) CO2,“ hovorí Jozef Pecho.

Na severnej pologuli je hlavná sezóna vegetácie na planéte, najmä na Sibíri (jar tu prichádza až v máji).

Čo sa týka denných hodnôt, tie môžu do istej miery skákať. Treba si však všímať týždenné, mesačné či ročné priemery týchto hodnôt a ich porovnanie s predchádzajúcimi rokmi.

Koncentrácia CO2 za posledný rok na observatóriu Mauna Loa. Najviac býva v máji, najmenej na jeseň. Zdroj – noaa.gov

Ktoré skleníkové plyny ešte poznáme?

Oxid uhličitý je len jednou z látok, ktoré otepľujú Zem. Ešte silnejšie „skleníkové“ vlastnosti má metán. Na rozdiel od CO2 je ho však v atmosfére oveľa menej, navyše sa rozpadáva už po 12 rokoch. Celkovo momentálne tvorí 16 percent zo skleníkových plynov.

Tretím je oxid dusný (6 percent). Čas jeho rozpadu je asi 114 rokov.

Schopnosť zadržiavať teplo v atmosfére má aj vodná para. No na rozdiel od spomínaných plynov je jej životný cyklus iný. V atmosfére sa udrží hodiny, možno dni a vracia sa späť vo forme dažďa a snehu. Jej nárast sa preto skôr považuje za odozvu klimatických zmien.

„Ide o spätnú väzbu otepľovania a ako takú ju ovplyvníme práve redukciou emisií skleníkových plynov,“ dodáva Pecho.

Video: Pohyb CO2 v atmosfére počas roka
Zdroj: NASA/YouTube

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Klimatická kríza

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie