Ešte aj dnes, keď stretnem svoju matematikárku, mám kŕče v žalúdku

Sedem percent slovenských učiteľov má predispozíciu k pravicovoextrémistickej politickej orientácii. Je to síce o 6 percent menej ako vo zvyšku populácie, no keď si každý z nás predstaví, že by taký učiteľ učil práve jeho dieťa, už nám to nepripadá až také optimistické.

To číslo je, samozrejme, dosť zarážajúce, ale vychádza z aktuálnej politickej situácie. Odráža nedôveru ľudí v dnešnú politiku, v parlament a súdnictvo. Aj toto číslo svedčí o tom, že ľudia stratili vieru, že sa na Slovensku niečo zlepší. Je prirodzené, že týmto tendenciám podliehajú aj učitelia, lebo tiež žijú v tomto prostredí. Mnohí z nich si pritom často ani neuvedomujú, čo všetko žiakom v triede povedia.

Tých 7 percent je na prvý pohľad relatívne malé číslo, ale na druhej strane je dosť veľké, pretože sa to deje v škole. Učiteľ je ten, kto ukazuje dieťaťu cestu životom, žiaci často imitujú jeho správanie, je pre nich vzorom. A keď učiteľ povie niečo negatívne napríklad na Rómov, imigrantov či homosexuálov, dieťa si to berie za svoje a bude to opakovať. Vôbec si pritom neuvedomí dosah svojich slov.

Stáva sa, že má učiteľ na dieťa dokonca väčší vplyv ako jeho rodičia?

Určite áno. Treba si uvedomiť, že deti dnes trávia veľmi málo času so svojimi rodičmi. A keď sa večer konečne stretávajú doma, ani vtedy spolu nediskutujú. Hlavne pokiaľ ide o deti na druhom stupni základnej školy, určite majú oveľa väčšiu šancu na diskusiu, a teda aj ovplyvňovanie, v škole alebo medzi kamarátmi než so svojimi rodičmi.

Deti však registrujú všetko, čo sa doma šuchne, a keď majú názor rodičov potvrdený ešte aj v škole, lebo učiteľ povie to isté, potom už o tom dieťa ani nepochybuje.

Pravicový extrémizmus však môžu deti vnímať ako niečo iné a odlišné, takže je to pre nich aj spôsob, ako vyniknúť. Hlavne keď nevedia vyniknúť v ničom inom.

Čo má robiť rodič, keď sa od dieťaťa dozvie, že im učiteľ povedal, že treba voliť Kotlebu?

Ja sama by som sa