Denník N

Štúr veril, že pochádzame z Indie

Ľudovít Štúr na uhorskom sneme. Zdroj – stur.sk.
Ľudovít Štúr na uhorskom sneme. Zdroj – stur.sk.

Každý študent na strednej škole vie, že Ľudovít Štúr mal množstvo záujmov. No len málokto tuší, že popri politike, jazykovede či literatúre sa zaoberal aj ďalekou Indiou

„Národ náš, o čom medzi znateľmi viac žiadnej, ani najmenšej pochybnosti niet, siaha pôvodom svojím do Indie, kolísky a pestovateľkyne panteizmu,“ píše Ľudovít Štúr vo svojej práci O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

„Z tohoto názoru vytiekli pôvodne prezajímavé povesti naše, a ten samý, trebárs i pod tými najrozličnejšími vplyvmi vekov sviežosti a barvitosti svojej zväčša zbavený, preteká i v piesňach našich prostonárodných,“ dodáva.

Téma Indie a indického jazyka sa prelína v niekoľkých Štúrových prácach, veľký priestor jej venoval napríklad v spise „Azya a Ewropa“. Literárny vedec Róbert Gáfrik, ktorý pôsobí v Slovenskej akadémii vied a Štúrov záujem o Indiu podrobne preskúmal, to nepovažuje za niečo neobvyklé. Ďaleký východ v tej dobe lákal mnohých predstaviteľov romantizmu.

„V druhej polovici 18. storočia si Briti upevnili svoje postavenie v Indii, obchodujú s Indiou a spolu s obchodom sa sprostredkováva aj kultúra,“ vysvetľuje Gáfrik. „Do Európy sa dostala sanskritská gramatika a jazykovedci zistili, že je dokonalejšia ako európska. To vzbudilo ich záujem. Navyše, romantizmus ako umelecký štýl mal ambíciu priniesť niečo ako novú mytológiu a autori čerpali inšpiráciu aj v Indii.“

Ani Štúr nebol neomylný

Štúr sa o Indiu začal zaujímať ešte ako študent. Najprv sa snažil pochopiť jazyk. Už v roku 1835, keď mal iba dvadsať rokov, v liste básnikovi Pavlovi Čendekovičovi píše: „Já nyní se učím všem slavenským nářečím, přejdem nezadlouho na indyckou řeč neb podobnost má s starou slavskou, i židovčinu sem vzal hore a francoužštinu.“

V roku 1838 odchádza na univerzitu v Halle, kde je jedným z jeho učiteľov August Friedrich Pott. Učiteľ, ktorý sa venoval klasickej filológii, ale aj sanskrtu, čiže indickému jazyku. Štúr si uňho zapísal Všeobecný filozofický a historický úvod do jazykovedy a Všeobecnú gramatiku, no u Potta si mohol vybrať aj dve hodiny sanskrtu týždenne alebo čítanie príbehu o láske kráľa Nalu a princeznej Damajantí, ktorý je súčasťou eposu Mahábhárata.

Či Štúr tieto kurzy navštevoval, nevieme. Isté však je, že sa o indický jazyk ďalej zaujímal. „Dnes už asi nezistíme, z ktorých prameňov poznatky o Indii čerpal, no dá sa predpokladať, že mal poruke De causis linguae Sanscritae, gramatiku sanskrtu napísanú v latinčine, ktorú v roku 1831 v Prešporku vydal Štefan Tamaško,“ hovorí Gáfrik.

Štúr sám v Indii nikdy nebol. Nedá sa však povedať, že v tej dobe bolo pre Slováka úplne vylúčené, aby sa na Ďaleký východ dostal. Napríklad v okruhu Štúrových známych bol Ľudovít Doležal, ktorý v roku 1852 nastúpil ako vojenský lekár do služieb holandskej vlády a pôsobil v Indii, kde aj zomrel.

Dagerotypia členov slovenskej delegácie vo Viedni v marci 1849. Štúr v hornom rade tretí zľava. Zdroj - stur.sk.
Dagerotypia členov slovenskej delegácie vo Viedni v marci 1849. Štúr v hornom rade tretí zľava. Zdroj – stur.sk.

Už v prvej polovici 19. storočia sa vedelo, že slovanské jazyky patria k indoeurópskej skupine, a vtedajší jazykovedci sa snažili podobnosť týchto rečí dokázať. Robili pri tom aj chyby, a Štúr nie je výnimkou.

Gáfrik upozorňuje na jeho pokus vysvetliť vznik slovenských pádových koncoviek zo sanskrtu. Napríklad datív „chlapovi“ sa podľa Štúra vytvoril zo sanskritskej koncovky -abhi, ktorá znamená „v“. Pôvodné slovo teda malo vyzerať „chlapabhi“, z ktorého sa postupne vraj stalo „chlapavi“ a „chlapovi“.

Celá táto Štúrova úvaha je však nezmyselná, vraví literárny vedec Gáfrik. V prvom rade, slovenský velikán si celkom svojvoľne lepil sanskritské koncovky k našim slovám, ako keby to boli bezprostredne príbuzné jazyky. No čo je podstatnejšie, žiadna koncovka -abhi v datíve jednotného čísla v sanskrte nie je.

My z Indie, Germáni z Perzie

Od jazyka mal už Štúr blízko k skúmaniu indických dejín, mnohé svoje úvahy publikoval v časopisoch Tatranka a Vlastimil. Viackrát v nich zopakoval myšlienku, že Slovania pochádzajú z Indie, čo má dokazovať nielen príbuzný jazyk, ale aj fyzická podobnosť medzi nami a Indmi.

„Z príbuznosti Slovanov s inými národmi Hindustanu vzhľadom na jazyk a telesnú postavu a vzhľadom na používanie slov rovnakého zvuku i zmyslu,“ píše Štúr, „pôvod svoj, zakrytý nepriesvitným šerom dávnovekosti, v strednej Ázii pri veľkom pohorí himalajskom, tejto kolíske ľudského pokolenia, medzi Tibetom a Indiou hľadať musíme práve tak, ako Nemci, veční susedia naši, z Perzie odvodzovať majú.“

Gáfrik vysvetľuje, že je skôr výnimočné prisudzovať pravlasť Germánov do Perzie, čiže oblasti dnešného Iránu. Súvisí s prácami Rakúšana Josepha von Hammer-Purgstalla. „Názory tohto orientalistu na pôvod Germánov však neboli všeobecne prijímané. No túto myšlienku od neho prevzal aj Pavol Jozef Šafárik a od toho zase Štúr.“

Štúrov pohľad na Indiu silne ovplyvnil filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel a jeho výklad dejín, ktorý by sa dal zhrnúť do vety – čo je na začiatku, nemôže byť dokonalejšie, ako čo prišlo potom. India a Ázia v tomto chápaní predstavujú detský vek európskych národov a sú teda civilizačne na nižšej úrovni.

„Preto bola aj kolonizácia Indie vnímaná skôr pozitívne, ako civilizačná misia Západu,“ vraví Gáfrik. Štúr o indickej spoločnosti hovorí veľmi kriticky. „Obec indická ako taká nemá zákony, a preto v nej vládne len moc a svojvôľa,“ hovorí v jednej zo svojich prednášok o histórii Slovanov.

„Zákony vyžadujú poriadne a striezlivé myslenie, ale duch indický, strhnutý do víru pomätenosti tušením seba, nie je schopný poriadneho myslenia, a preto ani zákony zostaviť nemôže.“

Rozdelenie spoločnosti na vyššie a nižšie triedy, takzvané kasty, považuje za porobu, ale aj dôkaz toho, že Indovia na rozdiel od kresťanov nedisponujú vôľou, ktorou by riadili svoj osud. „Každý narodením svojím v jednej alebo druhej kaste k tej alebo onej pripojený býva. O vôli niet ani slychu, ktorej miesto slepá náhoda zastupuje.“

Aj indické božstvo, Brahma, Štúr označuje za abstrakciu bez duchovného obsahu. A keďže bez skutočného božstva Indovia podľa najznámejšieho Slováka nemôžu viesť duchovný život, hovorí o nich ako o nemravných.

Sólový portrét Ľudovíta Štúra. Zdroj - Slovenská národné múzeum
Sólový portrét Ľudovíta Štúra. Zdroj – Slovenské národné múzeum

Štúrov slovník je voči Indom tvrdý, no treba ho chápať v kontexte doby, v ktorej žil. On aj ostatní učenci považovali Európu za centrum vzdelanosti, za ktorým zvyšok sveta zaostáva. Doboví orientalisti vystupovali tak, že ich poznanie je nadradené poznaniu, ktoré majú orientálne národy samy o sebe.

„Sú ľstiví, potuteľní, krádeži, vraždám atď. oddaní,“ dá sa nájsť o Indoch v prepisoch Štúrových prednášok. „Pred mocnejším sa po zemi plazia, so slabším nijakú útrpnosť nemajú, súc oproti nemu ukrutní.“

Mahábhárata? Len hory a vrchy

Podobne Štúr pristupuje aj k indickej vede či umeniu. „O vede a umení, tak ako ich chápeme my, tu nemožno hovoriť,“ hovorí jednoznačne. Nešetril ani slávny epos Mahábhárata. „Z poriadku často vyskakuje, prechádzajúc do zmotanosti a nepochopiteľnej pomätenosti.“

Dôkaz o tom, že by Štúr Mahábháratu alebo ďalší známy epos Rámájana čítal, nie je. Vedci nevylučujú, že svoje tvrdenia mohol prebrať od iných autorov.

To ho však pri kritike nebrzdilo. Pri indických básňach sa pristavil aj vo svojom spise O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, no ani tu nie je zmierlivejší. „V básňach týchto vídať napr. vyvstávať hory a vrchy, z týchto ale hôr a vrchov hneď sa utvoria bohovia, ktorí sa dajú do boja medzi sebou, boj je tuhý, zas ale o chvíľu nevídať nič, všetko sa tratí a len vrchy a hory čumejú zas.“

V tejto práci opísal aj svoj pohľad na indické náboženské rituály či známe cvičenie jogy. Veľa pochopenia pre ňu nemal.

„Ind, aby sa s božstvom stotožnil, pohružuje sa do hlbokej zádumčivosti bez všetkého myslenia, chce udusiť všetok svoj cit, zničiť všetku vôľu, alebo sa pripravuje o život, metajúc sa do riek lebo pod kolesá hrozného voza boha Višnu, alebo jako jeho Jogi, na rovnosť brahmanskú k bohom sa namáhajúci, podstupuje krušné a pritom zbytočné práce a skusby, idúce na zničenie všetkej osobnej živosti i jeho života.“

Dejiny v Štúrovom chápaní teda treba chápať ako oblúk. Slovania síce pochádzajú z Indie, no dnes už sú civilizačne ďalej. Slovan podľa neho „pochádza pôvodom svojím síce z Indie, i jeho povesti snujú sa na názoroch tam čerpaných: ale koľký je rozdiel už v tom prvom cítení a zmýšľaní medzi Indom a Slovanom!“

Jediný obdiv, ktorý prechovával, bol k sanskritskej gramatike. Vysvetľoval to tým, že reč je dielom ducha, ktorý je teoretický a ešte neuvedomelý, a nevyžaduje hlbšie duchovné pochopenie.

Sláva je Sváhá

Štúr nebol jediným z učencov 19. storočia, ktorý sa snažil umiestniť pravlasť Slovanov do Indie. Aj Ján Kollár vo svojej známej básni Slávy dcéra necháva Slovanov nosiť látky z neba, ktoré sú „z Indie, té staré Slavů matky“. Róbert Gáfrik hovorí, že pre Kollára nebola Sláva len mýtická bohyňa Slovanov, ale aj védska bohyňa Sváhá.

Podrobnejšie tieto svoje myšlienky rozvinul v spise „Sláwa Bohyně a původ kména Slawůw čili Slawjanův“, ktorý napísal v roku 1839. „Už w nejstarších časech nalezáme u Indůw a w Sanskritě Sláwu jako bohyni pod jménem Suaha neb Swaha jako manželku boha Ohně čili Agni,“ píše Kollár.

Stotožňoval sa aj s dobovou rasovou teóriou, podľa ktorej Indoeurópania patrili k bielej rase. Napísal, že ide o „plemeno s obdĺžnou tvárou, pokriveným nosom a veľkými krásnymi očami“, a zaradil sem potomkov Indov, Peržanov, Slovanov, Germánov, Trákov a Keltov.

Kollárov antropologický pohľad však treba brať s rezervou. Na opatrnosť nabáda aj jeho zoznam ďalších rás, ktoré identifikoval hneď štyri – žltú, hnedú, červenú a čiernu. K žltej okrem Číňanov či Japoncov priradil aj Maďarov či Arabov, červená rasa má obývať Ameriku, hnedá Austráliu a čierna Afriku.

Kollár v Indii videl aj prapríčinu rozporov medzi Slovanmi a Germánmi. Slovania podľa neho patrili k brahmanizmu, zakladajúcom sa na védách, najstarších posvätných indických textoch, zatiaľ čo Nemci boli údajne budhisti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie