Nekvalitné výrobky sa k nám vozili už v 90. rokoch, EÚ nie je hlavný vinník
Výrobky druhej kategórie na Slovensko dovážajú, lebo obchodníci sú ochotní ich predávať a zákazníci kupovať. Pred voľbami prinášame články o najznámejších európskych mýtoch.
Bolo to už dávno. Na pultoch sme mali hlavne slovenské potraviny a chutili lepšie. Potom ich nahradili menej kvalitné výrobky zo zahraničia, ktoré by Nemec alebo Rakúšan nekúpil, nám ich však vnucujú. Takto znie jedna z najčastejších výhrad voči Európskej únii.
V prvom rade treba povedať, že existuje reálny problém, ktorý sa nazýva „dvojitá kvalita“. V zahraničí môžete kúpiť výrobok, ktorý má rovnaký názov aj obal ako výrobok na Slovensku, ale má iné zloženie.
Coca-Cola, rybie prsty
Asi najznámejším príkladom je Coca-Cola. V rakúskych obchodoch si môžete kúpiť Coca-Colu, ktorá obsahuje čistý cukor (sacharózu), zatiaľ čo Coca-Cola z našich obchodov má fruktózovo-glukózový sirup (izoglukóza), ktorý o niečo viac podporuje priberanie.
Neznamená to však, že by jedna alebo druhá Coca-Cola bola viac zdraviu škodlivá. A tiež treba povedať, že iné zloženie neznamená vždy horšie zloženie.
Pri niektorých výrobkoch je však na mieste tvrdiť, že zahraničné firmy na Slovákoch šetria. Napríklad rybie prsty predávané v Rakúsku a Nemecku obsahujú 65 percent mäsa, zatiaľ čo rybie prsty konkrétnej značky predávané u nás (ale i vo Veľkej Británii) obsahujú 58 percent mäsa.
Najpodstatnejšia otázka však znie takto: môže za fenomén dvojitej kvality Európska únia?
Krátka odpoveď znie, že Európska únia určite nie je hlavným vinníkom. Problém s dvojitou kvalitou bol známy už v prvej polovici 90. rokov minulého storočia, teda dlhé roky pred naším vstupom do EÚ.
Slováci a Slovenky začali vďaka pádu komunistického režimu voľne cestovať na dovolenky na Západ. Tam si kupovali napríklad kozmetiku, ktorú poznali aj zo slovenských obchodov, odrazu sa im však zdala akási