Denník N

Slovenské poľnohospodárstvo si zničili sami Slováci, nie Brusel

Slovensko má ideálne podmienky na chov dobytka, napriek tomu počet dojníc dlhodobo klesá. Foto N – Tomáš Benedikovič
Slovensko má ideálne podmienky na chov dobytka, napriek tomu počet dojníc dlhodobo klesá. Foto N – Tomáš Benedikovič

Problémy slovenského poľnohospodárstva začali dávno pred vstupom do EÚ. V okolitých štátoch, ktoré sú tiež členmi EÚ, sa farmárom darí lepšie. Pred voľbami prinášame články o najznámejších európskych mýtoch.

V internetových diskusiách si občas môžete prečítať: „Brusel pripravil Slovensko o potravinovú sebestačnosť.“ Je to narážka na to, že Slovensko dnes nedokáže vyrobiť ani zďaleka toľko potravín, že by v prípade potreby nimi dokázalo nakŕmiť svojich obyvateľov.

Pred tridsiatimi rokmi bolo Slovensko v potravinách úplne sebestačné. V súčasnosti je naša potravinová sebestačnosť na úrovni 37 percent. Za jednu generáciu sme sa teda dostali do situácie, že Slovensko väčšinu druhov potravín dováža – mäso, zeleninu, ovocie i ďalšie výrobky. Analytička Eva Sadovská vlani upozornila, že sa to týka dokonca aj jabĺk a hrušiek, ktoré patria medzi „slovenskú klasiku“. Slovensko časť potravín aj vyváža, predovšetkým obilie.

Keď to vyčíslime v peniazoch, rozdiel medzi dovozom a vývozom bol vlani 1,65 miliardy eur v prospech dovozu. Pokiaľ to niekto označuje za problém, dá sa s ním súhlasiť. Slovensko napriek tomu, že je to prevažne hornatá krajina s lesmi, má bohatú poľnohospodársku tradíciu, má úrodnú pôdu na Žitnom ostrove a na Východoslovenskej nížine, a lúky a pasienky v horách nevhodné na pestovanie plodín vie využiť na chov zvierat.

Opäť sa však dostávame k zásadnej otázke: môže za tieto problémy Európska únia?

Odpoveď sa dá vydedukovať už z toho, aké krajiny k nám vo veľkom dovážajú potraviny. Medzi prvé tri patria Česko a Poľsko. To sú krajiny, ktoré tiež kedysi patrili do komunistického bloku a v roku 2004 spoločne so Slovenskom vstúpili do Európskej únie. Napriek tomu sa ich poľnohospodárstvu vo všeobecnosti darí lepšie než nášmu. Inými slovami: za stav slovenského poľnohospodárstva môže v prvom rade samo Slovensko.

Ako tento stav vznikol?

Na počiatku bola kolektivizácia

Počiatky treba hľadať v novodobej histórii. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Eurovoľby 2019

Hoaxy a propaganda

Mýty o EÚ

Protesty farmárov

Teraz najčítanejšie