Denník N

Žiaci by v triedach nemali súťažiť, ale spolupracovať, hovorí nemecká odborníčka

Margret Rasfeld. Foto - Jakub Kratochvíl
Margret Rasfeld. Foto – Jakub Kratochvíl

Žiaden pevný rozvrh, žiadne testy, ktoré deťom ohlásia ich učitelia. Na berlínskej škole, ktorú roky viedla Margret Rasfeld, sa deti učia najmä to, čo ich samy zaujíma.

Učitelia nestoja pred tabuľou a nevysvetľujú učivo, stávajú sa koučmi, ktorí deťom pomáhajú naplánovať si vzdelávanie.

„Dôvera viac než kontrola, ľudskosť viac než poriadok, vzťahy viac ako známky, odvaha viac ako strach z chýb,“ vymenúva Rasfeld základné princípy, ktoré na školách zaviedla. „Chceme mier, spravodlivosť a živú planétu.“

V rozhovore vysvetľuje, ako deti na škole motivujú učiť sa, prečo by medzi sebou deti nemali súťažiť a čo robia na predmete s názvom výzva.

 

V škole, ktorú ste v Berlíne zakladali, si deti môžu rozvrh prispôsobovať a samy sa rozhodnúť, čo budú ktorý deň robiť a kedy sa cítia na testovanie. Ako vyzerá bežný deň detí v takejto škole?

V našej škole má týždeň pevnú štruktúru a každý študent vie, čo má kedy robiť. Škola je celodenná, takže žiaci sú v nej od pondelka do štvrtka od pol deviatej do štvrtej poobede a v piatok do druhej popoludní. Desať hodín z tých 36 hodín by sa mali učiť základy, ktoré sa neskôr overujú v medzinárodných testovaniach.

Ktoré sú to predmety?

Nemčina ako vyučovací jazyk, angličtina, matematika, dejepis a geografia. Učia sa ich rovnakou formou ako v montessoriovských školách.

Koľkoroční žiaci chodia do tejto školy?

V Berlíne máme šesťročnú základnú školu, takže u nás v Berlíne študenti začínajú siedmou triedou. To sú asi dvanásťroční žiaci. A sú u nás do maturity, teda do osemnástich alebo do devätnástich rokov. Naše triedy sú zmiešané a v jednej triede spolu študujú deti rôzneho veku. Keď ráno prídu do školy, môžu si vybrať, či sa dnes chcú učiť angličtinu, nemčinu, matematiku alebo spoločenské vedy. Vedia, že tie predmety raz budú musieť absolvovať, ale môžu sa rozhodnúť kedy. Sú veľmi motivované, pretože necítia tlak, že niečo musia urobiť.

Ako ich motivujete, keď necítia žiaden tlak učiť sa?

Tým, že sa môžu samy rozhodnúť, kedy predmet absolvujú. Učia sa vtedy, keď na to majú chuť a náladu.

Máte aj deti, ktoré nikdy nemajú náladu učiť sa?

Nie. Školu treba vnímať ako celok a tieto predmety sú len desať hodín z celkových 36. Raz týždenne deti v skupinách pracujú na projektoch na určitú tému. Potom majú predmety, na ktorých sa učia o veciach, ktoré ich zaujímajú a s ktorými samy prichádzajú do školy. Môžu mať napríklad hodiny venované vode. V rámci týchto hodín môžu ísť ako skupina študentov von, môžu robiť rozhovory s expertmi alebo niečo vybudovať. Majú veľkú voľnosť. Každý deň sa deti niečo naučia, majú stovky otázok. V bežných školách musia deti každý deň odpovedať na otázky, ktoré nie sú ich a strácajú schopnosť a túžbu pýtať sa svoje vlastné otázky.

Ako učitelia dohliadajú na to, čo študenti robia?

Každý žiak má

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie