Denník N

Vedec, ktorý sleduje miznutie hmyzu: Biopalivá by sa mali zakázať

Vojtěch Novotný. Foto - archív V. N.
Vojtěch Novotný. Foto – archív V. N.

Ak sa budú všetci stravovať bio, neostane pre samé biopolia na svete miesto pre divokú prírodu, tvrdí uznávaný odborník na hmyz Vojtěch Novotný.

„Je takmer isté, že obrovský úbytok hmyzu nesúvisí s otepľovaním, ale so zásadnou zmenou krajiny,“ hovorí v rozhovore pre český Deník N tropický entomológ s medzinárodným renomé Vojtěch Novotný, ktorý dvadsaťpäť rokov žije striedavo v Papue-Novej Guinei a v Českých Budějoviciach.

V posledných rokoch čerpá najväčší európsky vedecký grant na ekologický výskum na šiestich miestach sveta, a aj kvôli nemu postavil v papuánskej džungli päťdesiatmetrový žeriav, aby vedci dosiahli do korún stromov.

Celý projekt výstavby sa však v jednej chvíli zastavil, keď v Madangu došlo k bojom – kmeňové vojny sú v tej oblasti na dennom poriadku. Začalo sa to tým, že členovia znepriateleného kmeňa odrezali hlavu miestnemu učiteľovi a ukradli ju. Prepukli potýčky. Celé mesto bolo odrezané od sveta, miestni zablokovali cesty, vypálili vodáreň. Obchody a firmy boli zatvorené. Potom miestny poslanec vyrokoval, aby sa hlava vrátila – v igelitovej taške – pozostalým. Až potom vášne opadli a práce na žeriave mohli pokračovať.

V súvislosti s demonštráciami študentov, ktorí požadujú, aby politici začali intenzívnejšie bojovať proti klimatickej zmene, ste písali, že za väčší problém považujete zmeny krajiny v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva. K dôvodom sa dostaneme. Globálne zmeny klímy vás teda nechávajú chladným?

Rozhodne nie. Som absolútne presvedčený, že globálne zmeny klímy prebiehajú a že sú spôsobené človekom, o tom už vari niet pochýb. Existuje vedecké penzum faktov, ktorým sa dá argumentovať. Pred pätnástimi rokmi išlo o pozoruhodnú a logickú hypotézu, ale v hre bola viac viera než fakty – dnes hovoria dáta. Ale otázka je, aký veľký problém to v skutočnosti je, keď sa porovná s inými globálnymi ekologickými problémami. A tu sa už názory líšia.

A aký je teda váš názor?

Bohužiaľ, z môjho pohľadu, sklon k určitému očakávaniu apokalypsy a katastrofy v boji proti globálnemu otepľovaniu legitimizuje záchranné akcie, ktoré decimujú krajinu. Trebárs pestovanie plodín na výrobu biopalív. To by bolo ospravedlniteľné, ak by globálne otepľovanie bolo pre civilizáciu najviac ohrozujúcou katastrofou. A to si práve nemyslím.

Nie je to tak, že by zmeny klímy neboli problém, ale ten hystericko-apokalyptický étos je mi proti srsti, pretože zastiera oveľa zásadnejší, aktuálnejší a akútnejší problém, a to je fatálne miznutie biodiverzity.

Médiami sa prehnala správa o obrovskom úbytku hmyzu a vyvolalo to celkom rozruch. Zodpovedali správy skutočnosti, alebo to bolo nafúknuté?

Nebolo. Je to reálny problém. V médiách sa občas objaví z vedy niečo, čo síce nie je nesprávne, ale ide len o marginálny problém. V tomto prípade nie. A nie je to problém, ktorý zmizne. Pokles stavu hmyzu v našich ekosystémoch skutočne nastal, nejde o výkyv počasia, ale o dlhodobý trend. Problém je, ako to zdokumentovať.

Prečo?

Môže sa to zdať prekvapivé, ale zo stoviek vedcov-ekológov, ktorí pôsobia v Európe, nikto hmyz ako taký nepočíta. Dnes už je počítanie hmyzu samo osebe módnou a modernou záležitosťou, dajú sa na to získať aj peniaze, ale v minulosti to tak nebolo. Nie je to intelektuálne zaujímavé. Spätne sa hľadá, ktoré dáta z minulosti by sa dali na vytvorenie nejakej časovej postupnosti použiť. Ideálne by sme potrebovali niečo ako sčítanie ľudu, ale to pri hmyze v priebehu storočí nemáme.

Keď nie sú relevantné dáta, tak na akom základe vedci tvrdia, že hmyzu ubúda?

Niečo už máme. Ale najskôr to vzniklo naozaj len na základe dojmológie. Ľudia si všímali, že keď prejdú na jar po diaľnici, majú na prednom skle oveľa menej rozplesknutých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Teraz najčítanejšie