Denník N

Psychologička: Dieťa treba vychovávať aj s prísnosťou, nie všetko je dovolené

Eva Poliaková pôsobí na Ústave psychologických a logopedických štúdií, katedre psychológie a patopsychológie PdF UK v Bratislave. Foto N - Vladimír Šimíček
Eva Poliaková pôsobí na Ústave psychologických a logopedických štúdií, katedre psychológie a patopsychológie PdF UK v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Dávať deťom vreckové? Povoliť im sociálne siete? Čo im povedať o vojne? Denník N sa rozprával s vysokoškolskou pedagogičkou Evou Poliakovou z UK.

„Najhoršie, čo môže rodič urobiť, je, keď dieťa trestá odobratím lásky a pozornosti. To dieťa nepredýcha,“ vraví Poliaková.

1. jún je Medzinárodným dňom detí. Dá sa zo sviatku vyťažiť viac ako to, že deťom dáme cukríky a v škole sa neskúša?

Dá sa robiť podstatne viac. Po prvé, treba hovoriť o tom, prečo je ten deň venovaný deťom. Rodičia by si ho mali celý vyhradiť na deti a venovať sa im od rána až do večera. Výskumy aj z našej fakulty naznačujú, že počet minút, keď sú rodičia v intímnom kontakte so svojimi deťmi, klesá. Je to deficit pre rodičov aj deti. Rodičia často nevedia, čo ich deti trápi a aké majú problémy. Neučia ich rozmýšľať nad problémami ani modelom, ako problémy a konflikty riešiť.

Čo s tým?

Problém je v tom, že produkujeme nepripravených rodičov. Našim politikom je to jedno, navrhla by som ich na Nobelovu cenu za ignorantstvo. Ešte pred rokom 1990 sa na základných školách vyučoval predmet starostlivosť o dieťa. Istým spôsobom som zasahovala do obsahu týchto osnov, aj sme pripravovali učiteľky na tento predmet. Bol nesmierne obľúbený. Tam sa dievčatá aj chlapci učili, v čom spočíva základná starostlivosť o dieťa, že mu treba dať napapať alebo ho treba prebaliť. Ale predovšetkým sa učili to najdôležitejšie, čo dieťa potrebuje, a to je láska. Učili sme, že matka si plní dve základné funkcie – že sa o dieťa stará a že má dieťa rada. V našich rodinách to nejde vždy ruka v ruke.

Dnes dievčatá o základných aspektoch starostlivosti o dieťa nevedia skoro nič. Učím študentov prvého ročníka magisterského štúdia a tretie ročníky bakalárskeho štúdia. Keď sa týchto dospelých žien opýtam, aby pomenovali, z čoho sa skladajú ich vnútorné rodidlá, koľko z nich to podľa vás vie?

Polovica?

Ste optimista. Niekedy v skupine ani jedna. A to sú mladé ženy, ktoré majú za sebou niekoľko sexuálnych partnerov alebo podstatná časť z nich žije sexuálnym životom. A ony nemajú ani základné informácie o anatómii, nehovoriac o funkcii. A my po nich chceme, aby raz, keď budú mať svoje deti, ich vychovávali k zodpovednému správaniu a aby im ukázali model sexuálnej výchovy. Ako to majú robiť, keď to samy nevedia?

Ako situáciu napraviť?

Tých pánov, čo robili februárové referendum, by som asi dala žalovať za vlastizradu. Je to vlastne upieranie deťom základných informácií o tom, čo je pre život človeka to najpodstatnejšie. Veď sa tu bavíme o reprodukcii života. Sexuálna výchova nie je debata o tom, či mám mať jedného alebo dvoch partnerov. Je to podstatne širší problém. Sexualita nie je športová disciplína. Ide o to, viesť deti k tomu, aby ju vnímali ako životnú hodnotu.

Zabúdame na jeden významný fenomén. Je ním

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek, Slovensko

Teraz najčítanejšie