Komentátor Gašpar: Keď Valábik prvýkrát prehovoril, na dve minúty mi padla sánka

Pavol Gašpar je už 15 rokov hlasom majstrovstiev sveta v hokeji. V RTVS je tímlídrom pre priame prenosy a komentovať bude aj tohtoročné majstrovstvá sveta, ktoré sa konajú na Slovensku. Popri spolukomentátorovi-expertovi bude od týchto MS zápasy komentovať aj druhý komentátor Matej Hajko.

V rozhovore povedal aj to, že:

• je za hranicou, keď komentátor praje neúspech súperke či súperovi;
• pri reprezentácii znesú fanúšikovia väčšiu kritiku ako pri ligových zápasoch;
• nevie hrať hokej, no nemyslí si, že ho to diskvalifikuje z komentovania;
• je lepšie počas komentovania pár sekúnd mlčať ako stále niečo mlieť.

Mám pocit, že RTVS popracovala na flešových rozhovoroch v prestávkach a po zápasoch. Akoby už redaktori len nezopakovali, čo sa stalo, na čo prichádzala odpoveď od hráčov „tak určitee“.

Na viacerých frontoch sme pristúpili k osvieženiu tímu. Pokiaľ ide o hokejové rozhovory, prišiel Marek Marušiak. Ak vydrží v tejto brandži a v nasadení, ktoré odvádza, o pár rokov bude sedieť na mieste, na ktorom teraz sedím ja.

Na futbale sa nám zas veľmi osvedčila Dominika Komrhelová. Je to ženský zjemňujúci element, ktorý tam patrí v rámci rozhovorov. Sme veľmi radi, že neplatí klišé, že sa žena nemôže rozumieť športu a futbalu obzvlášť. Naozaj sa v ňom veľmi dobre vyzná a v rozhovoroch to dokazuje.

Na minuloročnej olympiáde sa však Jánovi Hudokovi „podaril“ rozhovor s Craigom Ramsayom. Ako sa mohlo stať, že robil rozhovor v angličtine, keď nevie po anglicky?

Nemalo sa to stať. Práve toto sme rozoberali a práve takto sme si nastavili pravidlá, ktoré boli v danej chvíli porušené. Už len z hľadiska dynamiky prenosu nie je dobré, keď fleš (bleskový) rozhovor robíte s respondentom, ktorého treba prekladať. Fleška má trvať maximálne minútu a má sa v nej prestriedať čo najviac respondentov. Craig Ramsay mal byť len nahraný na záznam a preložený neskôr. Aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, nestojíme o to, aby sa z našich ľudí stávali virálne osobnosti v negatívnom slova zmysle.

https://youtu.be/2vp8ZEg1vOU

Do akej miery sa môžete a do akej sa musíte tešiť pri slovenských góloch?

Tešiť sa musíme, vyzeralo by veľmi čudne, keby sa to nedialo. Nie je to však prejav amaterizmu, je to úplne normálne pri všetkých veľkých svetových televíziách, ktoré určujú trendy. Nemôžem si však povedať, že z gólu proti Nórsku sa budem tešiť menej ako z gólu proti Švédsku. Situáciu treba odhadnúť. Ak to niekto neodhadne, treba si to vykomunikovať, aby to v ďalšom priamom prenose bolo tak, ako si predstavujeme.

Kde je hranica, za ktorú by komentátor nemal ísť? Niekedy počujeme, ako kritizujú rozhodcov alebo sa tešia, keď súperka či súper našej reprezentantky či reprezentanta niečo pokazí…

Dúfať, že súper niečo pokazí, je výrazne za hranicou. Pri kritizovaní rozhodcu závisí od situácie, ale to hovorím, aby som na seba nehádzal špinu… (úsmev) Snažím sa tomu vyhýbať, niekedy sa to nedá.

Negatívnu úlohu komentátora-fanúšika by som hľadal v tom, ako vyhodnocuje situácie či ako reaguje na sporné momenty. Nie v tom, akým spôsobom oslavuje gól. Prehnaná oslava mi prekáža menej, ako keby niekto prial zlé veci súperovi.

Na takéto správanie sa priam núka biatlonová strelnica, keď už je Slovenka v cieli a od toho, či súperka minie alebo nie, závisí umiestnenie Slovenky.

Je niečo iné povedať „keby teraz netrafila“ a niečo iné „ak bude mať čistú streľbu, je veľká šanca, že odsunie našu“. Je rozdiel, či ide o konštatovanie faktu alebo podsúvanie priania do reality.

Podcast rozhovoru:

Valábik je úlovok desaťročia

Slovenským športovým novinárom sa vyčíta, že sú nekritickí. Aké boli reakcie ľudí, keď Boris Valábik minulý rok ostro kritizoval Martina Bakoša alebo nedávno trenčianskych hokejistov?

Sú to dve odlišné roviny. Play-off v slovenskej súťaži je niečo úplne iné ako majstrovstvá sveta. Cez play-off sme Banskobystričania, Košičania či Nitrania, ale cez svetový šampionát sme všetci Slováci. Boris skritizoval mnohých, ale vecne a má to argumentačne podložené. Myslím si, že počas reprezentačných zápasov si to ľudia niekedy aj žiadajú. Berú to omnoho triezvejšie, ako keď cez play-off kritizujeme klub. To je katastrofa. Fanúšikovia kritizovaného klubu nám automaticky prisudzujú, že sme fanúšikovia klubu, proti ktorému hrajú.

A nikto si počas MS nebude myslieť, že ste fanúšikmi Nórov či Rusov.

Keď ale skritizujeme Nitranov v sérii s Trenčínom, v RTVS sme pre fanúšikov Nitry Trenčania. Boris kritizoval dosť výrazne Trenčanov, podľa mňa niekedy aj príliš, o čom sme interne diskutovali, a za jeho výstupom si stojíme, a bolo to v poriadku. Pre Trenčanov bol Nitran. Síce sa tam narodil, ale nemyslím si, že to má vplyv na jeho komentovanie. Boris dal potom výzvu na sociálne siete na diskusiu s trenčianskymi fanúšikmi. Išiel do Trenčína, že sa s nimi porozpráva. Zišlo sa ich niekoľko desiatok.

Nakladali mu?

Povedal mi, že to bolo tak, ako keď komunikujete so skupinou ľudí. Niektorí argumenty uznali, s inými by sa nestačilo rozprávať ani do konca trvania vesmíru.

Vaša futbalová redakcia má šoumana Ladislava Borbélyho a odborníka Mariána Zemana. Spája Boris Valábik oboje dokopy?

Určite, je to úlovok desaťročia, aj keď dúfam, že sa nám niekoho ako on podarí nájsť aj skôr ako o desať rokov. Absolútny tím snov som mal na MS 2015. Komentovali Miro Šatan, Jano Lašák, Jano Pardavý, Rišo Lintner. Nielen veľké mená, ale aj veľa priniesli do prenosov, absolútna topka. Do skupiny najlepších radím aj Vlada Országha, ktorý je tiež nedostupný. Keďže sú vo funkciách, nemôžeme ich zapojiť a museli sme výrazne obnoviť komentátorský tím.

Nie je to len o Borisovi Valábikovi, fantasticky sa etabloval aj Rasťo Konečný, hoci je úplne iný ako Boris. To sa mi páči.

Sám som prekvapený, ako sa Boris do toho dostal. Keď som s ním mal prvý prenos a prvýkrát sa dostal k analýze prvého gólu, dve minúty som počúval s otvorenými ústami. Padla mi sánka, aj keď som si cynicky myslel, že sa mi to už nikdy nemôže stať. O hokeji hovoril veci, ktoré som dovtedy nikdy nepočul nikoho hovoriť. A to je čo povedať pri kapacitách, ktoré sa vedľa mňa vystriedali.

Do akej miery mu pomáha, že je mediálne zručný?

Je to obrovská výhoda. To je však len obal, keby ponúkal veľké krásne zabalené nič, fungovalo by to pár zápasov, no neskôr by ho ľudia prekukli. Jeho najväčšia výhoda je, že nepatril k najviac talentovaným hokejistom a všetko si musel naštudovať. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale supertalentovaní hráči si mohli dovoliť menej pozorne počúvať trénera.

Ako Žigo Pálffy?

Áno, povedal si, že nech sa mu spoluhráči nejako rozostavia, on si dvoch protihráčov urobí a keď budú štyria na dvoch, už niekomu prihrá do prázdnej bránky. Aby si Boris zahral NHL, musel veľmi pozorne počúvať každého jedného trénera. Nejde len o neho, pozrime sa aj na zahraničné televízie, omnoho väčšie zastúpenie medzi spolukomentátormi majú tí, ktorí si to museli oddrieť.

Keď hovoríme o obale, naši moderátori mi prídu príliš seriózni v porovnaní s Čechmi či Američanmi, ktorí oveľa viac vtipkujú. Je to tak naschvál alebo to len vychádza z pováh jednotlivých moderátorov?

Keď to niekto v sebe nemá, nútiť ho do vtipnej roviny je kontraproduktívne. Snažíme sa ísť do odľahčenej roviny, nie je to však ľahké, keď sa zapne červená. Človek zrazu začne inak reagovať. Poznám ľudí, ktorí sú v bežnom živote veľmi vtipní, ale potom prídu a roleta, sú seriózni. Vtip nevymyslíte len tak, treba zareagovať, mať vhodnú situáciu. Nemyslím si, že sme veľmi suchí, ale aj mne by sa páčilo, keby sme sa do toho tlačili ešte viac. Ale tlačiť na pílu vo vtipe sa môže otočiť proti vám.

K humoru sa dostaneme napríklad v rámci doplnkových programov počas MS, od roku 2015 sa snažíme priniesť aj niečo, čo nie je stopercentne seriózne, aby sme ukázali, že šport je v prvom rade zábava.

Náš najlepší útočník by v roku 2002 hral v treťom útoku

Čo majú čakať ľudia, ktorí hokej sledujú len cez majstrovstvá sveta?

Celkovo či od nášho tímu?

Od nášho tímu, veď tí, čo to sledujú raz za rok, asi sledujú len náš tím.

To je pravda, na sledovanosti to celkom vidíme.

Zápas Kanada – Rusko pozerá oveľa menej ľudí ako Slovensko – Nórsko?

Samozrejme. Veľmi výrazne, v násobkoch.

Čo teda ten milión divákov, čo pozerá raz za rok, má čakať?

Máme najlepší možný tím, aký môžeme mať. Určite k tomu prispelo domáce prostredie. Aj tí, ktorí by niekedy neprišli, lebo sa im končí zmluva, sú teraz ochotnejší.

Fanúšikovia budú mať možnosť vidieť, čo je teraz výkladnou skriňou slovenského hokeja.

A na čo stačí to najlepšie, čo máme.

Či v dobrom, či v zlom.

Prípravné zápasy ukazujú, že máme problém strieľať góly. Je útok naozaj taký slabý? Môžu to zmeniť hráči, ktorí prídu z NHL?

Pozn.: Rozhovor sme nahrávali v piatok 3. mája pred prípravnými zápasmi s Veľkou Britániou a Nórskom.

Veľkú úlohu môže zohrať, že sme dominantnú časť prípravy hrali bez dvoch hráčov, ktorí majú byť prvými dvomi centrami, čo je kľúčová postava ofenzívy, architekt, mozog. Ide o Miša Krištofa a Libora Hudáčka. Nechcem na nich dvoch hádzať zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Majú svoje limity, sú drobnejší a vždy je výhoda, keď máte ich ruky a 185 cm a 90 kíl.

Čiže keď máte Michala Handzuša.

Napríklad, aj keď si myslím, že ak v niečom zaostával, bola to kreativita. Ale nahradil si to inde.

Vedel zaparkovať pred bránkou.

Ale to vie aj Tomáš Marcinko, ale ten určite nebude v prvých dvoch útokoch. No ale späť k veci. Góly budú stáť na Tomášovi Tatarovi či Richardovi Pánikovi. Vymyslieť ich majú Krištof, Hudáček, ale streliť ich musia Tatar, Pánik, Nagy.

Keď malo Slovensko naposledy kanadského trénera, hovorilo sa, že Slovákom nesedí jeho štýl. Bolo to naozaj tak? Alebo išlo o nedostatok rešpektu od hráčov?

Glen Hanlon v našom tíme nemal šancu uplatniť, čo uplatniť chcel. Hráči to nebrali nie kvôli tomu, že by im to nesedelo, veď na to boli zvyknutí z NHL…

Je Ramsay defenzívny tréner, ako sa píše na internete?

Vie, čo má k dispozícii. Pätnásť rokov dozadu sme si mohli dovoliť dostať štyri góly, lebo sme ich dali šesť-sedem. Teraz musíme hrať tak, aby sme dostali jeden, najviac dva góly, aj to niekedy nemusí stačiť. Musíme tak hrať, už nemáme Pálffyho, Demitru, Šatana, Bondru. Musí to vychádzať odzadu.

V ktorom útoku by podľa vás v roku 2002 hral Tomáš Tatar, v súčasnosti najlepší slovenský útočník?

Hýbal by sa vtedy medzi tretím a štvrtým útokom. Viem si ho predstaviť namiesto Országha v útoku s Nagyom a centrom Rasťom Pavlikovským, tam by sedel.

Kde by bol šiesty obranca z roku 2002 v rámci súčasného tímu?

Dušan Milo či Rado Hecl?

Mierim k takej základnej poučke, že voľakedy sme mali útočníkov áčkových, obrancov béčkových a brankárov céčkových. Teraz je to vraj naopak.

V tomto tíme je asi najlepšia obrana, ktorá vyčnieva. Verím, že im sadnú úlohy, ako im sadli v NHL alebo že Marek Ďaloga potvrdí, že v reprezentácii je to nadštandardný typ hráča, čo sa mu nie vždy darí v lige.

Pauza je lepšia ako mlieť niečo dookola

Viete hrať hokej?

Nie.

Ani hokejbal?

Netvrdím, že ho viem hrať, ale hrával som ho.

Nediskvalifikuje vás to?

Priamy prenos zo športového zápasu nie je metodické okienko, aby sme vyhoveli najmä ľuďom, ktorí šport robili a stále sa v ňom pohybujú. Koľko ľudí z milióna hralo hokej? Pár tisíc. Ide o malé percento, nemyslím si, že ma to výrazne limituje.

Učíte sa hru nejako vnímať z pohľadu hráča?

Kombinácia pozorovania a rozhovorov s odborníkmi. Okrem mien, čo som už spomínal, sú to aj Edo Hartmann, Robo Pukalovič a mnohí ďalší. Znalosť hokeja som nasával v prvom rade od nich. Musím ich počúvať s otvorenými ušami, lebo hrali hokej, nie ja.

Máte strach z ticha v priamom prenose? Mám pocit, že niektorí komentátori z toho dôvodu začnú rozprávať, len aby rozprávali. U vás ten pocit nemám a sú aj komentátori, ktorí s tichom vedia pracovať.

Presne tak, na to sú ruchy. Treba to niekedy nechať vyznieť. Pri mikrofóne sa päť sekúnd ticha zdá ako polhodina, je to strašne dlho. Vôbec to tak však nie je – pauza, schopnosť dramatickej odmlky je kontra, ktorá príde, a keď človek do toho nasadí hlasom a kadenciou, ešte sa zvýši účinok, ako keď komentátor len melie dookola, len aby nebol ticho. Nie je to však ľahké, zvlášť u ľudí, ktorí robia prvé kroky za mikrofónom. Keď sa rozkrúti kolotoč myšlienok v hlave, človek spanikári a je veľká pravdepodobnosť, že zo seba vystrelí niečo, čo by najradšej hneď zobral späť.

Prototypom komentátora, ktorý ma veľa naštudované a nemá rád ticho, je Marcel Merčiak. Niektorí diváci to zbožňujú, iní menej. Čo si o tom myslíte?

V prvom rade poviem, že je obeťou svojej povesti. V časoch, keď nebol taký známy a dominovali tu iné mená, snažil sa presadiť touto cestou. Keby dnes urobil prenos ako pred 20 rokmi, to by len bol výbuch sťažností. Vtedy nemal vetu bez faktu, žiadne ticho. Bol to však jeho trademark, vďaka tomu robí reláciu Čo ja viem, ktorá mu absolútne sadla. Ľudia mu veria, že to naozaj všetko vie.

Späť ku komentovaniu – som výrazným zástancom balancu emócií, faktov aj ticha, aby vyznelo, čo má vyznieť. Marcel na tomto poli ušiel obrovský kus cesty. Nechcem povedať, že sa mu nič nedá vyčítať, ale vytvoril si svoj štýl a nikdy sa nikto nebude páčiť každému. Polarizuje, čo my všetci, ale výrazná väčšina ľudí je za ním, o čom jasne hovoria ocenenia, ktoré získal.

Prvýkrát budete mať počas MS dvoch komentátorov plus jedného experta. Dostanete sa k slovu?

Nemyslím si, že by sa ľudia, ktorí to tak už robia, hlavne v severnej Amerike, nedostali k slovu alebo prichádzali do konfliktov. Vyskúšali sme to počas Winter Classic, kde som komentoval v dvojici s Matejom Hajkom. S ním som už komentoval dlhé roky, na čo obaja radi spomíname. Teraz sa pridá ešte expert a sme veľmi zvedaví, ako to dopadne. Keby sme nemali experiment, ktorý dobre dopadol, nemohli by sme do toho ísť počas MS. Čakáme, že to bude krajšie, dynamickejšie, zaujímavejšie. Možno ubudnú pauzy s tichom, ale očakávame, že bude prevažovať pridaná hodnota.

Večnou témou počas akýchkoľvek majstrovstiev je porovnávanie slovenských a českých komentátorov. Naozaj to počúvate každý rok? Je pre vás Robert Záruba vzorom alebo vám lezie na nervy, ako ho ľudia uznávajú?

Keby som nezažil, ako nás zdravili českí fanúšikovia, kým slovenskí sa zhrčili okolo Čechov… Čechom na nás žalovali, že sme slovanisti, nám zas Česi hovorili, že českí komentátori nadŕžajú Sparte.

Uznávam ich kvalitu, sledujem ich veľmi pozorne. Robo je jednak vynikajúci komentátor, ale keby som mu niečo mal v dobrom závidieť a zobrať si, tak je to jeho schopnosť dramaturgického vyskladania vysielania od globálneho pohľadu až po každú minútu vysielania. Má to fantasticky naplánované, aj keď viem, že niektorí jeho kolegovia by si to radi spravili po svojom. Robert je však formálna aj prirodzená autorita, ako on povie, tak to je a veľmi sa o tom nedebatuje.

Je ČT jedna z najväčších inšpirácií alebo siahate skôr do zámoria?

Pridal by som ešte Švédsko.

Viete po švédsky?

To vôbec nemusím. Veľa z hokejovej hantírky má hokejový základ. Ide skôr o to, ako pracujú s grafikou, s príspevkami.

Pri niektorých zahraničných priamych prenosoch mám pocit, že režisér reaguje na komentátora a strihne mu záber na hráča, o ktorom komentátor hovorí. U nás mám pocit, že skôr čakáme, čo sa na obrazovke objaví.

Do istej miery to tak je, aj keď už aj my sme na tom začali pracovať. Komentátori dobre vedia, čo bude na obraze. Strihová skladba prenosu je vopred daná v každej situácii. Ide o vysielací manuál, ktorý má desiatky až stovky strán. Podľa neho každý vie, čo v ktorej situácii má robiť. My sme na tom začali tento rok pracovať, doteraz sme boli dosť živelní.

Keď sme na akcii, kde sme si kúpili komentátorskú pozíciu, do ucha nám režisér v angličtine povie, že v najbližšej pauze bude záber na hráča a jeho dva góly. Vtedy je to veľmi komfortná situácia. Musíme ale byť na mieste, v štúdiu v Bratislave takéto spojenie nemáme k dispozícii.

Prečo je počas MS v hokeji ľad pekný biely?

Ide skôr o osvetlenie.

Keď som bol v Poprade na MS do 18 rokov, ľad tam bol lesklý, ako to vidno aj na záberoch z ligových zápasov. V televízii však bol krásny biely…

Problém sú jednak reklamné bannery, ktorých je v lige veľa a aj osvetlenie štadiónov. Má veľmi kolísavú hodnotu. Niekedy sa vám stane, že keď kamera švenkuje po celom ihrisku, prechádza minimálne cez tri svetelné zóny. To žiadny kameraman na svete nemôže korigovať manuálne počas švenkovania. Jedna zóna je ladená dozelena, druhá dožlta, tretia je prepálená.

Ale okolie ľadu je vždy rovnaké…

Nie.

Veď vždy je škodovka v rohu…

Ale to sú majstrovstvá sveta. Hovorím skôr o lige a našich štadiónoch, kde to je inak. Ľudia sa čudujú, prečo sa museli také peniaze investovať do nových štadiónov v Košiciach a v Bratislave. Dôvod je, že si to prísne vyžaduje marketingový partner IIHF Infront, ktorý má na starosti aj výrobu priamych prenosov. Vedia, že ak majú ponúknuť špičkový produkt, musia mať zabezpečené podmienky pre televíznu robotu, ktoré si veľmi prísne vyžadujú.

Vrátim sa k Winter Classic, Rišo Lintner bol prekvapený, čo všetko si žiadame. Povedal som mu, že môže zorganizovať fantastickú akciu pre 7-tisíc ľudí, ktorí budú na štadióne. Ale keď bude z toho na figu prenos pre 200-tisíc ľudí, celá akcia bude nanič. Pri medzinárodných podujatiach to organizátori veľmi dobre vedia, prenos ide do stoviek krajín.

Vyrába RTVS medzinárodný signál?

V roku 2005 to naposledy robila domáca televízia, vtedy rakúska ORF. Od roku 2006 to robí určená spoločnosť, ktorá sa minulý rok zmenila, prišla Host Broadcasting Services, ktorá pripravuje aj MS vo futbale a musím povedať, že sa to hneď odzrkadlilo. Dúfam, že tento rok spravia ešte ďalší krok dopredu.